Pankáči, polícia, obyvatelia a závislí od alkoholu či drog

na otvorenom fóre v Zürichu, Švajčiarsko

 

Worldwork v mestských zhromaždeniach

 

Max Schupbach, PhD.

 

Popis prípadu: Súvislosti

 

Námestie Stadelhoferplatz je obľúbená nákupná zóna v centre Zürichu vo Švajčiarsku. Je tam park plný života, olemovaný reštauráciami a obchodmi. V lete sú tu záhradné reštaurácie, kde mnoho ľudí posedáva na lavičkách a oddychuje po nákupoch. V strede námestia sú kvetiny a fontána. Neďaleko sa nachádza železničná stanica, odkiaľ prúdi do tohto okrsku množstvo cestujúcich a chodcov.

 

V posledných rokoch sa stalo námestie Stadelhoferplatz významným miestom pre mítingy pankáčov z celej Európy. Títo sa stretávajú s ďalšími okrajovými skupinami ako bezdomovci - “alkáči” (slangová skratka pre závislých od alkoholu), ktorí sa zdržiavajú v parku a hromadne popíjajú. Je tu tiež veľa ľudí, ktorí trpia polytoxikomániou. Toto pôvodom latinské slovo znamená závislosť od celého radu omamných a psychotropných drog, napríklad od heroínu, kokaínu a amfetamínov. Na tejto scéne býva neraz pekne horúco. Príslušníci okrajových skupín sa kedy-tedy ocitajú v nezriedka násilných stretoch, alebo si púšťajú svoje prenosné kazetové prehrávače na maximálnu hlasitosť. Niekedy je žobranie pankáčov agresívne a ľudia z rozličných skupín väčšinovej verejnosti (mainstreamu), ktorí bývajú v okolí, alebo tadiaľto prechádzajú, sa už na to sťažovali. Tento agresívny spôsob žobrania im naháňa strach. Rovnako výzor pankáčov je odstrašujúci a znepokojujúco pôsobia aj ich veľké psy, ktoré voľne pobehujú po parku. Pankáči sa zo svojho pohľadu zase sťažujú, že okoloidúci ich urážajú a ponižujú najrôznejšími spôsobmi.

 

Z obsiahleho kultúrneho uhla pohľadu je Zürich mestom, ktoré sa cez noc stalo multikultúrnym. Kým ešte pred desiatimi rokmi sa jeho diverzita (kultúrna rozmanitosť) obmedzovala najmä na skupiny zo susediacich európskych krajín (Grécko, Španielsko, Taliansko, Turecko), v súčasnosti sa stali súčasťou zürišského mestského života skupiny z celého sveta. Pre mnohých Švajčiarov bola a je táto zmena obtiažna. Na druhej strane trpí bezpočet nových imigratov tým, čo sa označuje za rasizmus a intolerancia. Kým jedni sa usilujú o nárast tolerancie a zlepšenie vzťahov medzi kultúrou majority a subkultúrami, druhí sa prihovárajú za to, aby v mene ochrany “poriadku a tradície” zakročila vláda a polícia.

 

Vzhľadom k týmto súvislostiam má stadelhofská scéna explozívny charakter. Mesto Zürich nasadilo políciu, aby sa postaralo o poriadok. Predsa sa však toto opatrenie ukázalo ako problematické. Práca polície je efektívna prevažne vtedy, keď ide o spáchanie zločinu, ktoré sa rieši pred súdom, alebo u ľudí so záujmom žiť ako väčšina občanov, ktorí si nechcú nikoho pohnevať. Pankáči a okrajové skupiny nepatria do žiadnej z týchto kategórií. Menšie poriadkové pokuty zväčša nezaplatia, lebo nemajú peniaze a nemajú ani žiaden majetok, ktorý by sa im dal zhabať. Ani vykázanie odtiaľto neprináša trvalé riešenie, lebo sa sem hneď vracajú naspäť.

 

Mestské zhromaždenie

Vzhľadom k tejto vyhrotenej situácii sme ja a Lukas Hohler zo SIP Zürich (Zvláštna pohotovostná skupina sociálneho oddelenia mesta Zürich) naplánovali mestské fórum, aby sme podporili rozličné skupiny pri práci s týmito témami. Lukas prehovoril zástupcov hlavných skupín – zväz miestnych podnikateľov, policajného šéfa, štátnu správu a pankáčov - aby podstúpili riziko a spoločne pracovali na svojich ťažkostiach prostredníctvom otvoreného fóra. Dva dni pred otvoreným fórom sme sa s Lukasom rozprávali jednotlivo so všetkými zainteresovanými skupinami a vypočuli sme si ich stanoviská a pochybnosti súvisiace s plánovaným stretnutím. Nikto naozaj neveril, že to k niečomu povedie (“že by sa mohol dosiahnuť výsledok”). Jednako sme však boli nadšení z výsledku nášho úsilia zosieťovať aktérov, keď sme videli, že sa do stanu pre niekoľkosto osôb dostavili všetci zástupcovia zainteresovaných strán. Prišiel policajný šéf a jeho asistent, veľa obchodníkov zo štvrte, člen mestskej rady (ktorý zastáva funkciu primátora Zürichu), bezdomovci z parku - alkáči, pankáči s ich psami, študenti susediaceho gymnázia, obyvatelia z okolia a veľa ďalších záujemcov.

 

Na úvod predostreli rôzni účastníci a účastníčky svoje pozície v trojminútovom súhrne. Boli medzi nimi obchodníci, pankáči, policajti a študent najväčšej zürišskej školy, ktorá sa nachádza neďaleko a ktorej žiaci sa často zdržiavajú v parku.

Jednotlivé predostreté pozícii boli takéto:

 

Obchodníci: Okrajové skupiny sú zlé pre obchod. Strašia ľudí, náš obrat je slabý a považujeme za nesprávne, že ľudia, ktorí tu chcú nakupovať, sú obťažovaní. Nenávidíme také agresívne žobranie. Naši zamestnanci sa boja prísť do práce.

 

Polícia: Každý nás kritizuje. Obchodníci hovoria, že sme nedbanliví, okrajové skupiny nás označujú za fašistov. Médiá nám vyčítajú, že nemáme situáciu pod kontrolou, keď sa niečo stane. Zároveň nás však obviňujú z policajnej brutality, keď predsa zakročíme.

 

Pankáči: Nikto nás nechce a všetci nám nadávajú. Máme alternatívny spôsob života a iné hodnoty ako vy. A patrí k nám, že tieto rozvíjame v slobodnej spoločnosti, ako chceme. Vy nás považujete za agresívnych, my považujeme propagandu a lipnutie väčšinovej spoločnosti na životnom štýle orientovanom na zisk za prinajmenšom rovnako agresívne.

 

Gymnazista: Želám si, aby sme všetci boli k sebe tolerantnejší. Starší ľudia často hania nás mladších.

 

Hneď na začiatku sa ujala slova pankáčka Asi a bola ihneď prerušená iným pankáčom, ktorý zaútočil na toto stretnutie a nakričal na ňu, že je zradkyňa. Ju a ostatných pankáčov v stane obvinil zo zrady, pretože sa s ostatnými zišli, aby situáciu dali do poriadku. “Pankáči nevyjednávajú!” zreval a vybehol von. Skupina bola šokovaná. Niektorí obchodníci dokázali istotne pochopiť problém, ktorému čelila Asi, lebo aj v ich skupine bolo zopár takých, ktorí fórum nechceli, pretože si mysleli, že “alkáčom” a pankáčom bude poskytnutých priveľa privilégií. Napísali dokonca na políciu a politikom, aby zabránili uskutočneniu fóra. Mesto Zürich sa jednako rozhodlo pre dialóg a objasnenie svojho názoru, že v dnešnej dobe nie je ďalej únosné jednokoľajné riešenie. Namiesto toho treba zohľadniť mnoho pohľadov. Odtiaľto pramenila ďalšia pozícia mesta Zürich, ktoré objasňovalo, že my všetci sa musíme učiť žiť spolu. Riešenia, ktoré sa odvolávajú len na zákony, sa preukázali ako nedostatočné, kým spoločenstvo neskoncuje so vzájomnými rozbrojmi.

 

Analýza: Sú tu prítomné mnohé roly a roly duchov. Rola, ktorá je priamo pod povrchom, sa nachádza na oboch stranách a hovorí: “Nehodnoť druhú stranu, kým s ňou hovoríš, lebo to znamená, že sa musíš vzdať svojho stanoviska”. Mesto Zürich prijalo rolu staršinu, ktorú zastáva od začiatku celého procesu.

 

Prvá interakcia:

Nasledovala vášnivá diskusia o žobraní; aké ťažké je pre väčšinovú spoločnosť povedať “nie” a aké ťažké je na strane žobrajúcich zohnať dostatok peňazí. Pri tom handrkovaní poukázal môj kolega - moderátor na to, že obidve strany majú čosi spoločné: zdá sa, že obidve bedákajú, aké ťažké je zarobiť si svoj príjem a urobili za to zodpovednú tú druhú stranu. Na veľké prekapenie všetkých obe strany toto prijali za svoje a odsúhlasili. Obchodníci hovorili o vysokom nájomnom a prevádzkových výdavkoch; policajní úradníci o tom, aké je ťažké byť neustále kritizovaný a vo svojej práci ponechaný na seba a pankáči o tom, ako ich všetci nenávidia a ako na nich zazerajú.

 

Analýza: Chýbajúca rola je rola staršinu, ktorý dokáže vypočuť všetky žaloby. Každá zo skupín sa cíti vykorisťovaná a vo svojich ťažkostiach nevypočutá. Z tohto dôvodu mali negatívny postoj k fóru; všetkým stranám chýbala nádej, že by mohli byť vypočuté s ich ťažkosťami.

 

Počas tejto diskusie nastalo mnoho úžasných momentov a spontánnych výmen rol. Napríklad obchodníci informovali, že sa im nepáči, keď pankáči všade naokolo močia. Niektorí pankáči prisvedčili, ospravedlnili sa a povedali, že v budúcnosti na to budú pamätať pri jednotlivcoch, ktorých sa to týka. Hoci zopár pankáčov povedalo neveriackym tónom, že nechápu, ako vôbec môže niekto o takýchto banalitách diskutovať, jeden z pankáčov skutočne vstal a poďakoval mestu, že boli v parku umiestnené mobilné toalety. Potom dodatočne navrhol, že by mohol byť najatý niekto na ich pravidelné čistenie. Kritizoval mesto, že toalety neudržiava dostatočne čisté, čím mnoho pankáčov uprednostňuje uľaveniu si vonku, lebo tam je viac čisto. Môj komentár, že pokiaľ ide o čistotu, sú všetci Švajčiari zajedno, či už patria k väčšine, alebo sú z okrajovej skupiny, bol všetkými pochopený a vyvolal zmierujúci smiech.

 

V priebehu pokračujúcej diskusie o rade rozličných tém, spozorovali príslušníci oboch strán, aké uľahčenie prináša vzájomný rozhovor. Potom sa majiteľ obchodu spýtal prítomného pankáča, či by odteraz zasiahol, keby videl, že iný pankáč obťažuje obchodníkov alebo zamestnancov. “Áno”, povedal pankáč, ktorý doteraz mlčal, “zasiahol by som. Teraz, keď sme sa tu porozprávali a správali sme sa k sebe ako ľudia, vidím všetko ináč.” Niekoľko obchodníkov pôsobilo dojato. S trochou pomoci zo strany moderátorov sa pankáči spýtali teraz z ich pohľadu: “A keď uvidíte, ako niekto z väčšinovej spoločnosti ponižuje jedného z nás, tiež zakročíte?” Obchodníci prišli ku svojej hranici. Nechceli verejne povedať “áno”. Pankáči sa očividne cítili zranení týmto váhaním.

Začali s eskaláciou a jeden pankáč pohrozil, že by sa rovnako mohol vrátiť naspäť k “Fuck You” - spôsobu. My moderátori sme rámcovali dianie vyhlásením, že toto je významný moment. Obidve strany museli uznať, že každý z nich má tú moc hocikedy značne skomplikovať život druhej strane. Bol to okamih stretnutia s celkovou mocou na oboch stranách. Zjednotenie nevyvstalo zo slabosti alebo strachu, ale zo želania nájsť riešenie a dosiahnuť lepšie vzťahy.

 

Analýza: Rámcovanie - rámcovali sme silu a moc na oboch stranách. Toto je dôležitý moment. Začiatok hranice sa prejavuje v zábranách celkom sa vložiť do dialógu zo strachu, že jeden druhého premôže, alebo zmanipuluje. Pravý dialóg sa môže uskutočniť až vtedy, keď si všetky strany uvedomia svoju silu znemožniť život tým na druhej strane. Z pozície sebadôvery by sa človek chcel stretnúť s tým na druhej strane a byť ním rešpektovaný taký, aký je. Z tohto pohľadu dokáže človek počúvať, pochopiť a pustiť sa na druhú stranu.

 

Akonáhle moderátori orámcovali túto situáciu, nastúpila obmena. Majiteľka jedného z najväčších obchodov v okolí vystúpila a povedala, že by zasiahla a pankáčov obránila. Nastalo ticho. “Naozaj by ste to urobili?” spýtal sa neveriacky pankáč, očividne zasiahnutý interakciou. “Áno, spravila by som to”, prisvedčila obchodníčka.

 

Analýza: Prítomní sa stali v tomto momente lokálnym spoločenstvom, keď hovoria, že tých druhých obránia proti útočníkom z väčšinovej spoločnosti. Už viac nepatria k majorite, pretože teraz sú iní. Sú súčasťou kultúry diskutujúcich. To je protiklad k majorite, ktorá považuje svoje projekcie do “druhého”, resp. “druhých” za oprávnené. Toto bol ten okamih, v ktorom sa dosiahol základ pre pokračujúci dialóg, ktorý sa bude konať nabudúce. V štrukturálnej rovine človek zvonka, pred ktorým bude treba obrániť niekoho “druhého” (z opačnej skupiny), je takisto rola ducha v tejto skupine. Z tohto hľadiska môže byť sľub vo vnútri každej strany chrániacej tých druhých, považovaný za záväzok v budúcnosti pokračovať v dialógu vo vzniknutej zozbieranej skupine.

 

V tomto bode povedal ďalší príslušník spoločenstva obchodníkov, ktorý doposiaľ mlčal, že je čas nahradiť slová “oni” a “ich” za “my” a “naše”, keďže všetci prítomní zdieľajú ten istý priestor. To vyvolalo veľký všeobecný súhlas. Jeden z pankáčov nasledoval tento smer a predostrel návrh. Ak si dobre pamätám, povedal nasledovné: “Všetci sme si mysleli, že toto nič neprinesie. Teraz vidíme, že zatvrdilé bojiská zmäkli a že sme podišli kúsok bližšie k sebe. To, čo sa tu odohralo, je oveľa viac, než sme predtým očakávali. Azda je čas uzatvoriť prímerie a každý sa môže odteraz po dobu troch mesiacov správať, ako len najlepšie vie. Potom uvidíme, či to zafungovalo. V prípade, že niekto - to je jedno, z ktorej strany - zlyhá, nemala by to druhá strana brať ako zámienku pre návrat k svojim osobným predsudkom, ale radšej by si mala spomenúť na pocit z dnešného večera. Po troch mesiacoch by sme sa mali všetci opäť stretnúť a preskúmať, čo sa udialo.”

 

Jeden z moderátorov sa spýtal, kto by sa podujal ostatných podporiť, aby si spomenuli na tento pocit, ak by naň zabudli. Mnohí sa prihlásili. Fórum sa dostalo do svojho finále. Všetky strany si navzájom poďakovali za účasť a aplaudovali. Nálada v stane by sa dala označiť za temer sviatočnú. Dokonca aj polícia, ktorej bola vyčítaná policajná brutalita, zožala veľký potlesk za účasť. Počas jednej z predošlých interakcií jeden príslušník skupiny sociálnych aktivistov nazval policajtov fašistami a povedal, že prehnane používajú násilie. Spomínam si, ako policajný šéf odpovedal, že konajú, ako len najlepšie vedia, ale nie sú vždy perfektní. Teraz dodal, že práca polície býva poriadne náročná a ilustroval to na jednom príklade:

 

Raz sa polícia pokúsila zadržať jedného muža, ktorý obťažoval chodcov a vyšlo najavo, že bol profesionálny boxer. Obaja prítomní policajní komisári dodali, že ich bolí, keď sú označovaní za fašistov. Pankáči mlčali a počúvali, potom súhlasne prikývli.

 

Záverečné poznámky:

Ďakujem Lukasovi za veľkolepé moderovanie, obdivuhodnú tímovú prácu a veselosť, ktorou bol pretkaný celý proces; a ďakujem tímu SIP (Bezpečnosť - Intervencia - Prevencia, pohotovostný tím pre riešenie problémov mesta Zürich). Zürišská tlač oslavovala udalosť ako prelom. Lukas pokračuje vo svojej práci so skupinami, ktoré sa uzniesli, že sa budú stretávať raz mesačne v diskusnom kole. Tieto diskusné kolá sa konajú od leta 2003 a vytvorili nový model mestského spolunažívania. Každý sa ich smie zúčastniť. Polícia, okresné úrady a spoločenstvo obchodníkov, ako aj okrajové skupiny sú zvyčajne zastúpené najmenej jedným členom. Atmosféra a úroveň problémov na námestí Stadelhof sa od základu zmenili. Ďakujem tiež pokrokovej zürišskej mestskej samospráve, špeciálne Monike Stockerovej, za všetku podporu a otvorenosť voči celému projektu.

 

 

Základy worldworku

 

Vo vnútri paradigmy worldworku pôsobí organizácia alebo skupina na rôznych úrovniach, ktoré sa správajú ako paralelné svety. Jedna z týchto rovín je každodenná realita, zložená z organizácie príslušných faktov, ľudí, štruktúr, cieľov, stratégií a problémov na riešenie. Na nejakej inej úrovni je skupina štrukturovaná prostredníctvom organizujúceho princípu, prostredníctvom poľa. Pole zadeľuje rozličné polarity alebo pozície vo vnútri skupiny. Na samoorganizujúcej úrovni sú niektoré témy, ktoré sú považované za “problémy”. V skutočnosti ide o pokusy systému priviesť sa do stavu rovnováhy. Niektoré tieto samovyvažujúce tendencie sa vzťahujú na protiklady, u ktorých je možné priamo vidieť len jednu stranu a tá ďalšia - nelokálna prítomnosť - je vnútri skupiny. Počúvajte napríklad, ako nejaký vodca hovorí: “Sme silní a neohrození a budeme napredovať, bez ohľadu na to, čo príde”. Takto môžete cítiť polaritu v skupine: Je jeden spochybňovač a skeptik, na ktorého sú zamerané tieto slová, jeden imaginárny protivník, ktorý verí, že sme bez nádeje a nechceme napredovať.

 

Ako facilitátori/facilitátorky môžeme z tejto pozície prehrávať roly, aby sa tieto stali viditeľnejšími a mohli spolu interagovať. Predstavte si, ako skupina nasleduje scenár neviditeľného režiséra - nejakého väčšieho nelokálneho skupinového ducha – aby uviedla divadelnú hru. Keď sa pokúsite viesť nejakú skupinu, možno pocítite niečo ako neviditeľnú ruku, ktorá pracuje prostredníctvom vás. V skutočnosti je to ale samoorganizujúca tendencia, ktorá pôsobí iným smerom.

 

Roly ďalej rozlišujeme na roly konsenzuálnej reality a roly duchov.

Roly konsenzuálnej reality (nazývané tiež KR-roly; niekedy používam všeobecný pojem “rola”) sú pozície, ktoré patria k centrálnemu systému vier/presvedčení nejakej kultúry alebo skupiny, a tým sú touto skupinou všeobecne akceptované. Môžu byť vyslovené bez toho, aby vyvolali nejakú silnú reakciu skupiny. Naopak roly duchov sú spôsoby správania, ktoré nemôžeme vyjadriť, pretože tieto nie sú vo vnútri platnej kultúry organizácie považované za “akceptovateľné” alebo “racionálne”, alebo sa nachádzajú mimo toho, čo pokladáme za skutočnosť. Hoci roly duchov nie sú zjavné, každý cíti ich prítomnosť a trpí nimi. Roly duchov sa nachádzajú aj v neúmyselnej komunikácii.

 

KR-roly a roly duchov predvádzajú navzájom druh tieňového divadla. Predstavte si bábkové divadlo, v ktorom sa spolu bavia dve bábky a za osvetlenou tieniacou stenou vidíte obrysy tretej bábky. Obidve bábky v popredí sú vtiahnuté do rozhovoru, avšak bábka vzadu za plátenou stenou predsa tu a tam namieta nejakou vetou. Zdá sa, že bábky vpredu akoby si neboli vedomé prítomnosti tieňovej bábky a myslia, že poznámku vyslovila tá druhá viditeľná bábka. V bábkovom divadle to vedie k veselým nedorozumeniam - a síce obveseľujúcim divákov, vôbec nie bábky, ktoré sú nimi skutočne rozrušené!

Rovina rozrušených bábok, ktoré nedokážu vidieť tieňové bábky, zodpovedá rovine konsenzuálnej reality; rovina, ktorá zahŕňa tieňové bábky, zodpovedá samoorganizujúcej rovine alebo tomu, čo nazývame snová rovina.

 

Vyššie uvedený príklad, v ktorom si hru vychutnávajú diváci, ale vôbec nie bábky, vystihuje tiež skupinové procesy. Veľa interakcií, v ktorých ste zapletení do polarity alebo roly, môže byť veľmi bolestivých. Avšak porozumenie štruktúre a tomu, čo hovorí rola ducha na pozadí zmätku, môže napokon vyčariť úsmev na vašej tvári.

 

My všetci sme si vedomí týchto mechanizmov. Keď hovoríme o tom, čo “skutočne” prebieha v nejakej skupine, v protiklade k tomu, čo sa hovorí na povrchu, nachádzame sa v dosahu rol a rol duchov. Roly hovoria primerané vety, používajú primeraný komunikačný štýl a majú primerané názory, ktoré sú po vôli platnej organizácii, predsa však počujeme šepot rol duchov v narážkach, medzi riadkami, v klebetách a absencii reakcií na niečo, čo bolo vypovedané.

 

Skupiny sa často vyhýbajú vypovedaniu nezamýšľaných správ alebo prepožičaniu hlasu rolám duchov zo strachu, že by sa tým rozpútali neriešiteľné konflikty. V rovine konsenzuálnej reality sme zvyknutí na to, že naše konflikty nie sú riešiteľné a vzťahy môžu byť trvalo poškodené, pretože niekto povedal “pravdu”. Z perspektívy worldworku to dáva zmysel jednako ešte z iného dôvodu. Roly a roly duchov sú nelokálne v tom význame, že tieto prislúchajú ku každému. Procesovanie rol duchov potom vychádza z toho, že sme práve takí ako osoba, rola alebo skupina, o ktorých predpokladáme, že sú zodpovedné za všetky ťažkosti. To je tiež dôvod, prečo je nepopulárna rola často uchopená niekým iným kompletne alebo len v určitých jej aspektoch až vtedy, keď osoba, ktorá túto rolu predtým stelesňovala, opustila organizáciu. Hoci roly duchov môžu byť veľmi ľahko projikované do “druhých” skupín, existujú tiež vo vlastnej skupine, kde existenčne živoria na jej okraji. Na popise prípadu vyššie môžeme vidieť, ako obidve popísané podskupiny projikujú určite správanie vlastnej skupiny do tej druhej.

 

Na základe tohto mechanizmu sú často potrebné emocionálne alebo vypäté interakcie, aby sme úplne porozumeli, akým spôsobom tieto roly fungujú vo vlastnej skupine. Proces, v priebehu ktorého sa dosiahne uvedomenie vlastnej podstaty, sa nemôže uskutočniť jednoducho len na racionálnej a lineárnej úrovni, lebo táto rovina obsahuje často tie systémy vier/presvedčení, ktoré vytesňujú na okraj práve také témy, na ktoré je daná skupina citlivá. Na základe tohto procesu zrkadlenia prichádza do úvahy jediné riešenie v tomto zmysle, a síce vo zvýšenej pozornosti voči akoby nášmu presnému opaku, ku ktorému sami prispievame a v ktorom máme podiel na veci, ktorá nás najviac rozčuľuje. Nečudo, že sa desíme priamej konfrontácie. 

 

Proces, ktorým sa dosahuje toto uvedomenie, môže byť vysoko emocionálny. Často nás núti pristúpiť časom k eskalácii a konfrontácii. Keď toto urobíme a súčasne pritom dokážeme sledovať našu kompletnú skúsenosť s vedomou pozornosťou krok za krokom, staneme sa schopnými dosiahnuť, aby tieto roly boli prítomné vo vnútry celkového systému. Úplná informácia, resp. poznanie obsiahnuté v role často vychádza najavo a môže byť kreatívne využité celou skupinou. Z tejto perspektívy sú narušenia alebo problémy potenciálom, ktorý priam volá po tom, aby bol využitý! Je úlohou facilitátorov, aby zabezpečili účastníkom bezpečie a postarali sa, aby na konci skupinového procesu boli konflikty vyriešené a aby všetci zúčastnení porozumeli novým dimenziám predostretých problémov. Účastníci, účastníčky, klienti a klientky majú nielen právo, ale rovnako aj povinnosť byť skeptickí a ustarostení, čo sa výsledkov týka. K práci facilitátorky patrí spozorovať tieto strachy, zaujať k nim postoj a postarať sa o to, aby všetci boli ochránení. Účinná facilitácia spočíva v odkrývaní a podporovaní smerodajných sebafacilitujúcich tendencií kolektívu. Roly, ktoré skutočne facilitujú celkový proces, sú prítomné vo všetkých skupinách; jednako sa nie vždy podarí tieto roly rozpoznať alebo skupine samotnej vyjadriť. Príkladom takejto roly je rola staršinu. Starešinstvo spočíva v postoji dobrosrdečnej objektívnosti, ktorá chápe život a ľudí ako neustále sa vyvíjajúce a mnohovrstevnaté mystérium, čím rešpektuje a podporuje každú osobu a tendenciu, ale predsa dokáže nezraňujúcim spôsobom stanoviť hranice. Tkvie v presvedčeniach staršinu o zmysle života a v role, ktorú zohrávajú duch a príroda. Tieto presvedčenia nemusia byť bezpodmienečne zrejmé, ale často sú pociťované jednoducho len srdcom človeka. Muži alebo ženy v role staršinu zostávajú zameraní na vlastné presvedčenia a predstavy o základných hodnotách, ktoré umožňujú spoločný život na tejto planéte. Tieto presvedčenia a predstavy predsa nemôžu byť druhým nanútené, ale žité takým spôsobom, ktorý iných inšpiruje k nasledovaniu. Starešinstvo nie je otázkou veku a stelesňujú ho rovnako často bežní ľudia ako aj vodcovia, vodkyne, facilitátori a facilitátorky.

 

Preklad: Zuzana Müllerová, 4. februára 2007, úpravy: Andrej Jeleník

 

Originál: Offenes Forum mit Punks, Geschäftsleuten, Polizei, Anwohnern und Alkohol- und Drogenabhängigen in Zürich, Schweiz www.maxfxx.net