Táto prednáška bola zaznamenaná na Bazilejských psychoterapeutických dňoch 1996, ktorých téma bola ZMYSELNOSŤ A SEXUALITA. Je k zadováženiu tiež ako audiokazeta, alebo ako CD. Všetky príspevky tohto kongresu sú zozbierané v zborníku s názvom ZMYSELNOSŤ A SEXUALITA.

 

Arnold Mindell

Snový proces, práca s telom a politika

  
Je pekné byť znovu vo Švajčiarsku. Ešte včera sme so ženou boli v Brazílii, v amazonskej oblasti a pracovali sme tam s Indiánmi. Som ešte trochu unavený z dlhej cesty lietadlom. Skúšali sme tam halucinogén ayahuasku, ktorú Indiáni požívajú, aby zažili Boha. Tancovať celú noc spolu s týmto spoločenstvom bol neuveriteľný zážitok. Ale musím povedať, že je tiež krásne znovu byť vo Švajčiarsku. Všetko tu je také presné.
Predtým, ako začnem hovoriť o vzťahoch, bol by som rád - ak budete chcieť- aby ste sa otočili k svojmu susedovi a povedali Grüezi (slangová forma Švajčiarskeho pozdravu, pozn. prekladateľa). Potom začnem.

Za posledných 25 rokov mojej práce v Zürichu – teraz bývame v Amerike – som sa o vzťahoch niečo naučil. Som vďačný mojim najbližším priateľom a aj intímnym kontaktom, ktoré som mal, že som sa vôbec niečo naučil. Tiež musím povedať, že všetko čo poviem, je ohraničené faktom, že som viac-menej biely, heterosexuálny a šťastne ženatý. To sú tiež ohraničenia pri chápaní vzťahov. Navyše som Američanom, teraz asi aj polovičným Švajčiarom a žil som v Európe. Teória vzťahov veľmi závisí od spoločnosti a od individuálnej psychológie. 

Ku vzťahom všeobecne: To, že niekto urobí seminár alebo kongres o vzťahoch, alebo zmyselnosti a sexualite, je veľmi dôležité. Niekde inde vo svete sú dobré vzťahy cieľom života. U Aborigénov v Austrálii, u brazílskych Indiánov, u amerických Indiánov to, či si žil dobrý život alebo nie, či si bol úspešný alebo nie, závisí od toho, či si mal alebo nemal dobré vzťahy. A ak nemáš žiadne dobré kontakty alebo vzťahy, nie je tvoj život taký hodnotný, bez ohľadu na to, či si sa stal slávnym alebo si dokázal niečo iné.

Vzťahy sú veľmi dôležité. V procesorientovanej psychológii je vzťah sám  o sebe kanálom. To je pre nás veľmi dôležité. Vlastná skúsenosť a vlastné poznanie s tým nejako súvisia. Celý vývin silno súvisí so vzťahovým kanálom. Ako sa vzťahuješ. Človek nemusí premýšľať ako to robí, ale pozorovať ako sa vzťahuje. Ako napríklad včera večer, keď sme prišli. Moja dcéra mi povedala: „Ocko, ty si mi pred dvomi týždňami neposlal žiadne peniaze. Prišli, ale s dvojtýždňovým oneskorením.“ A ja som jej povedal: „Ach naozaj?“ Ona na to: „Prečo sa správaš, akoby si o tom nevedel?“ Vzťahy sú veľmi dôležité. Potom som sa zahĺbil do seba a pýtal sa, prečo sa toto stalo: Pretože už nie som študentom a mám privilégium byť v lepšej finančnej situácii ako ona. Jednoducho som zabudol na jej stav.

Skôr, než začnem hovoriť o zmyselnosti a sexualite, chcem predložiť širšie pozadie môjho teoretického chápania vzťahov. Pre mňa sú dôležité dva aspekty. Prvým je konsenzuálna úroveň a druhým úroveň snová. Konsenzuálnou úrovňou myslím to, že sú vo vzťahu dvaja, možno traja či viacerí ľudia a existuje tu Ty a Ja, pričom sme rozdielni. Sme v rozdielnych telách, rozmiestnení v priestore, v rozdielnom čase a možno nás rozlíšiť. Myslím tým všeobecnú bežnú konsenzuálnu realitu môjho vzťahu, túto možnosť rozlíšenia. To je niečo úplne iné ako snová úroveň, kde nás nie je možné od seba rozlíšiť. Nevieme rozlíšiť, kto čo robí, alebo vôbec či existuje nejaké Ja alebo Ty, či sú dvaja ľudia.  

Pre prácu či poskytovanie pomoci zo vzťahmi je veľmi dôležité pracovať s oboma úrovňami. Tak napríklad v konsenzuálnej úrovni: Ty a ja, sme tu my, ja sa pozriem na teba a ty sa pozrieš na mňa a môžeme si navzájom vyčítať, čo sme jeden druhému robili, môžeme toho druhého aj chváliť, ty si spravil niečo dobré a ja som spravil niečo zlé a naopak, alebo sme obaja dobrí. To je veľmi dôležité. Konsenzuálna úroveň má silné zákony o tom, čo smieme jeden druhému robiť a ako sa máme voči sebe správať, písané aj nepísané. Tieto pravidlá sú veľmi silné, ale rozpoznáš ich až keď sa ich pokúsiš prelomiť. Napríklad keď chceš mať so zakázanou osobou sexuálny kontakt, uvedomíš si ich. Z vonku aj z vnútra. Zákony sú dôležité a správne, pretože definujú spoločnosť. Ale sú tiež relatívne a nie jednoducho absolútne správne. Preto zákony chránia po celom svete ideu spoločnosti, ale na druhej strane ohraničujú určité skupiny. Napr. ľudí, ktorí nie sú heterosexuálni, ktorí sú homosexuálni alebo bisexuálni. Niektoré veci jednoducho nie sú dovolené a tieto zákony z teba potom spravia člena okrajovej skupiny. Namiesto toho, aby si zostal normálnym človekom, si potom jednoducho niečím abnormálnym a musíš to ostatným vysvetliť atď. Ale nie som proti všetkým zákonom, iba proti niektorým.

To, čo je v situácii konsenzuálnej reality tiež silno potláčané je snové pozadie vzťahov. Na chápanie tohto snového aspektu je potrebný iný spôsob práce. Na konsenzuálnej úrovni dokážeš rozpoznať signály ostatných. Vidíš, že on sa hýbe takto, ona sa správa tak, vlasy si napráva takto, oblečenie má takéto atď. Na snovej úrovni je dôležitejšia určitá vnútorná pozornosť. Táto úroveň je úplne iná a chcem o nej povedať trochu viac.

Môj vlastný analytik bol veľmi zasnený a neustále pracoval na snovej úrovni. Bol to Franz Riklin, vtedajší prezident Jungovho inštitútu v Zürichu a skvelý človek – nemal „pásmovú chorobu“ , ale správal sa tak, akoby ju mal. Vždy bol ponorený viac do seba, ruky mal pred očami a veľmi veľa sníval. Sem-tam sa ma pýtal: „Čo sa ti snívalo?“ Ja som mu odpovedal, načo on reagoval: „Ha, tam sa ja nedostanem! Tam sa vôbec nedostanem!“ A potom povedal zo šíreho neba niečo, čo sa ma vždy hlboko dotýkalo. „Ale čo to znamená v súvislosti s mojím snom?“ pýtal som sa ho. Odpovedal: „Neviem, neviem...“ Veľmi veľa som sa od neho naučil. Aj toto umenie obhajovať, predsa len bol aj lekárom.
Táto snová úroveň vzťahov sa má ku konsenzuálnej ako kvantová fyzika ku klasickej. V klasickej fyzike máme napr. objekty – tu je mikrofón, tam je prázdna nádoba, tu som ja, ale v kvantovej táto rôznorodosť nie je. Nie vždy. Určite poznáte známy vzťah medzi dvoma časticami v kvantovej fyzike podľa Bella. Nechcem teraz priveľmi zachádzať do fyziky, ale máme povedzme 2 častice, ktoré sa oddelia. Povedzme že od mojej lampy ide jedna do Los Angeles a druhá do Zürichu. Teda v Zürichu môžeš pozorovať jednu časticu a na základe toho, čo vidíš vieš, čo robí tá druhá v Los Angeles. Tie dve elementárne častice sú nejakým spôsobom so sebou prepojené. Spôsobom, ktorý klasickou fyzikou nemožno pochopiť. Einstein tým bol zo začiatku dosť rozrušený.  Vravel, to nie je možné a predsa je to tak. Ale psychológovia to poznajú už dávno. Pár, ľudia, ktorí sa navzájom majú veľmi radi, ale aj pár, ktorý sa nenávidí, sú ako tieto častice. Jedného človeka vidíš tu v Zürichu alebo v Lucerne, druhý je v Los Angeles a obaja sú tesne spojení určitým spôsobom, ktorý sa nedá vysvetliť klasickou fyzikou. David Bohm to nazval “nedeliteľnou celistvosťou”. U nás v psychológii je to úroveň „snenia v pozadí“.

Čo kvantová fyzika volá kvantovou úrovňou, je pre nás z časti snívanie a spoločné snenie. Táto úroveň má však aj celkom praktickú stránku. Napr. šamani, ktorých sme navštívili s Amy pred pár rokmi v Afrike. Objímali sme sa a jednoducho meditovali a spievali podobne ako predvčerom v Brazílii. Rozprávali sme sa s nimi a pýtali sa: Ako pracujete na vzťahových problémoch vo vašom kmeni? Tí šamani sa na seba pozreli – bol to šamanský pár (muž a žena): “Pracovať s pármi? “Vy to nerobíte? U vás nemajú páry vzťahové problémy?” pýtali sme sa. “Ale áno, áno, my však nepracujeme s pármi.” – “Nie? Čo teda robíte?” “My sa na nich pozeráme.” “Pozeráte sa na nich, ale čo potom, čo robíte potom?” – “Potom povieme – choďte domov. To je všetko”, vraveli. “No ale čo sa deje potom?” – “Keď sú doma, je všetko v poriadku.” Ja som im kládol otázky o spôsobe ich práce z pozície klasickej fyziky. Oni však boli fyzici kvantoví. Hovorili, že idú do tranzu, snívajú a pracujú so snovým svetom. Vidia udalosti a rôzne farby a veci. S tým všetkým niečo spravia a modlia sa. Potom je všetko v poriadku. Pýtal som sa ich na štatistiku ich úspešnosti. Pokladali ju za veľmi dobrú.

Človek nemusí všetko vysvetľovať, všetko vydiskutovať. Je samozrejme dobré to prediskutovať, no existuje aj snové pozadie. A my terapeuti by sme to mali vedieť a rozpoznať. Nedá sa všetko osloviť. S druhým človekom si síce vieš pohovoriť o určitých veciach, ale sú nato treba roky, sú nato treba sny, aby boli vzťahy znovu v poriadku. Nedá sa to spraviť jednoducho.

Vo vzťahu býva aj ticho. V západnom svete je rozšíreným štýlom vzájomne si rozobrať váš vzťahový problém. Mal by si hovoriť a musíš partnerovi povedať všetko a povedať mu presne čo cítiš a čo si myslíš. A keď ťa to bolí a kričíš a plačeš, je to dôležité. Skutočne to aj trochu musíme robiť. No vec tým ešte zďaleka nie je ukončená. Ľudia, ktorí majú strach, ktorí sú priveľmi ostýchaví postaviť sa ostatým tvárou v tvár, nie sú nevyhnutne slabí . Opak je pravdou. Môže byť, že tieto ostýchavé typy musia spracovať snovú úroveň. Chcú vojsť hlbšie do snenia. A títo ostýchaví ľudia majú často vo vzťahovej práci komplexy menejcennosti. Chcem jednoducho povedať, že existuje aj vzťahové ticho a neexistuje žiadna presná metóda ako vzťahy „utvárať“.

Existujú rôzne nástroje, „metazručnosti“ ako hovorí Amy, ktoré chcem spomenúť, pretože sú vo vzťahoch nápomocné. Aj kladivo je nástroj a na vzťahu sa dá pracovať aj s ním. Metazručnosti sú pocitové postoje, ktoré máš voči tomu kladivu – ako ten nástroj používaš. Najprv chcem spomenúť niektoré nástroje, ktoré pokladám za veľmi dôležité. Prvým z nich, ak pracuješ s pármi, či na svojom vlastnom vzťahu, alebo s tým máš niečo spoločné, je pochopenie kultúrnych rozdielov medzi tebou a tvojím partnerom. To je naozaj dôležité. Človek to rád prehliada a myslí si: všetci sme rovnakí. S tým samozrejme možno, ale aj nemožno súhlasiť. Ak má napr. jeden s partnerov podstatne finančne bohatšie zázemie než ten druhý, rozdielnosť v triedach hrá vo vzťahu rolu. A samozrejme, dôležitými sú aj role pohlaví. Rasové rozdiely môžu mať mohutné dôsledky, taktiež aj náboženské a zdravotné rozdiely medzi dvoma ľuďmi zohrávajú dosť významnú úlohu. Často sa stáva, že ten, ktorý žije s určitými privilégiami, nechápe dostatočne toho druhého. Zdravší nechápe toho chorľavejšieho, nevidí totiž svoje zdravie ako privilégium. Je dôležité všímať si tieto rozdiely. Taktiež rozdielnosť v pôvode. Mnohí ľudia nechcú vedieť nič o tom odkiaľ pochádzajú. Najradšej by na to zabudli. Ale tu v Európe, či v Amerike je významné tieto pozadia poznať.

Ďalej chcem v krátkosti povedať niečo o signáloch a dvojitých signáloch. Väčšina signálov je vysielaná zámerne. Napr. používam svoju ruku počas toho ako sa s vami rozprávam. To je signál, ktorý vysielam zámerne, zatiaľ čo ostatné zámerné nie sú. Som tu napr. trochu zachrípnutý. Minulý týždeň som mal horúčku. Teraz mám už iba tú zachrípnutosť a tá je dvojitým signálom. Tú nechcem vysielať. Chcem mať jasný hlas. Oba signály sú v práci na vzťahu dôležité. Ak pracujem na vzťahu, ktorý mám napr. s vami, musím vysvetliť nielen svoj zámerný signál, ale aj svoj dvojitý signál zachrípnutia. Ten má možno dočinenia so vzťahovaním sa do vnútra alebo bytím v pokoji. V skutočnosti by som s vami najradšej bol v nejakej hosťovskej izbe, kde by sme spoločne mohli pohodlne sedieť. To prichádza z vnútra. Potom by som rád vyrozprával, čo všetko sme prežili. Možno to neskôr spravíme. To je dvojitý signál.

Vo vzťahoch bývajú bežné silné hranice vysielať dvojité signály. Hranica je odpor, obrana. Ak by som mal napr. silnú hranicu zbaviť sa môjho dvojitého signálu zachrípnutia, stal by som sa možno poriadne zachrípnutým.  Ľudia, možno aj ty, niekedy hovoria: som z teba chorý(á). Možno aj tebe niekto povedal: v tvojej blízkosti vždy ochoriem. Nie je vždy príjemné počuť to. Nechceme to počuť, ale čo tým tí ľudia myslia? Myslia to, že dlhotrvajúci vzťahový problém, ktorý jeden s druhým majú, často súvisí s chorobou, s telesným ochorením. A prečo je to tak? Prichádza to od hraníc v dvojitých signáloch. Ak máš s niekým vzťahový problém myslíš si, že niektoré signály vyslať nemôžeš, pretože im nezodpovedáš. A potom si voči ním vytvoríš hranice. Vyhranený signál sa stane časom symptómom.  

Alebo opačne. Keď určitý signál konečne dôjde k vyjadreniu, môže to byť veľmi krásne. Jedna z našich študentiek v Amerike má mozgovú obrnu a nevie dobre chodiť, pričom má problémy aj s rečou. Raz keď sme s ňou Amy a ja pracovali, napadlo nám, že táto obrna môže byť taktiež dvojitým signálom. Študentka bola zvedavá a ochotná skúmať, či je to naozaj tak. Poprosil som ju aby to, čo robí skúsila nachvíľu vnímať nielen jednoducho ako symptóm, ale ako niečo veľmi dôležité a hodnotné a aby to nechala rozvinúť sa. Nech neskúša chodiť normálne, ale nech sa nechá viesť symptómom. Tak robila celkom smiešne pohyby a trasenie. Zrazu nadobudla vhľad, že je to niečo ako vnútorný rytmus a vzápätí sa objavil rock n roll. Tento rytmus v nej vyvolal veľkú radosť a vravela: „Všetci si myslia že som veľmi smutná a zničená, ale nie je to tak. Cítim v sebe veľkú radosť a musím ju vyjadrovať.“ Skrývalo sa to v nej, ukázať ostatným svoju radosť. A stalo sa dvojitým signálom.

Signály sú dôležité, ale ako sa teda pracuje na snovej úrovni. To všetko boli doteraz signály. Ale ako pracovať so snením? V podstate nie sme oddeliteľní. Z hľadiska snovej úrovne to znamená, že tvoje signály môžu byť mojimi. Nedokážeme rozpoznať rozdiel medzi tebou a mnou. To je pre niektorých ľudí niečo celkom nové. To, čo robím môže mať s tebou niečo spoločné, to čo robíš ty, môže byť moje. Napríklad, ak vedľa mňa niekto sedí a pomaly sa mu zatvoria oči, môže to tiež znamenať, že som unavený ja.

Je mnoho metód práce so snovou úrovňou. Jedna sa dá použiť napríklad v situácii, keď hovoríš o niekom treťom. Napríklad: Amy a ja sme hovorili o jednom indiánovi, ktorý bol tiež na seminári v Brazílii. Pripadal nám neuveriteľný, pretože vždy meditoval a vždy sedel v lotosovom sede. Pokladali sme ho za blázna, ale potom som zo snovej úrovne videl, že táto tretia osoba patrí k našim poliam. Jedna metóda, ako s tým pracovať, je „vstúpiť“ do tejto osoby a stať sa ňou. Tak som sa zrazu stal tým indiánom a sedel som tam v lotosovom sede atď. Škoda, že nie sú všetky tretie osoby také milé ako on. Ťažký svet.  

Ak pracuješ na snovej úrovni, je to tvoja vnútorná práca alebo je to práca s párom? Tu sa to už nedá tak jasne odlíšiť. Ale je dôležité vniesť, zapojiť túto snovú úroveň. Sú rôzne metódy. Dá sa to aj pohybom. Svojmu vzťahu doma môžeš dať vyjadrenie aj cez pohyb. Tu vo Švajčiarsku nepatrí pohyb medzi niečo veľmi obľúbené; sprav to aj tak, je to dôležité! Skrz pohyb sa dá snenie vniesť do vzťahu. A samozrejme aj s fantáziami, aj s hlasmi, podľa toho, ako tvoj hlas znie. Ak si zachrípnutý, alebo napätý, vyjadri to, má to dočinenia aj so snovou úrovňou. Šamani robia aj shape-shifting, zmenu formy. Shape-shifting znamená to, že sa šaman zrazu premení napr. na nejaké zviera. Shape-shifting patrí aj ku vzťahovej práci. Keď s tvojim priateľom či priateľkou prechádzaš ulicou a zrazu niečo zazrieš, čo ta zaujme, ak sa do toho vžiješ, zmení sa tvoj tvar. Môžeš sa tomu nachvíľu podvoliť. Ak zbadáš napr. krásnu sochu, staň sa ňou. To robí vzťah zaujímavým, vyskúšaj.

Teraz chcem povedať niečo o kontakte a sexualite. V čom malo to, čo som dosiaľ povedal súvis so sexualitou a s kontaktom? Kedysi v Zürichu, pred rokmi, keď som mal okolo 27, som mal prvého klienta. Jedna z mojich prvých klientiek bola pre mňa veľmi ťažká. Nepremýšľal som veľa o sexualite. Vždy keď prišla, bola veľmi pekne oblečená a pôsobila atraktívne, keď tak predo mnou sedela a rozprávala sa so mnou. Trochu som znervóznel. Zbadal som, že som po druhom sedení trošičku vzrušený. „No, teraz ešte aj toto“ pomyslel som si. Šiel som ku svojmu analytikovi, Dr. Riklinovi a pýtal som sa ho, čo mám robiť. Tvrdil, že k tomu nemá veľmi čo povedať. „Arny, ja viem aké to je pre mňa byť vzrušený, ale aké je to pre teba?“ – „Prečo sa ma to pýtaš?“ – „No, aké je to presne u teba?“ Spočiatku som sa moment potil a potom mu povedal: „Potím sa a je to akoby som bol nahý.“ Na to reagoval: „Ach tak, chce to byť viacej nahé. Choď za svojou klientkou a povedz jej to.“

Spočiatku som sa tomu bránil. Potom som nabral odvahu, sadol si pred tú ženu a povedal: „Prepáčte, ale myslím si, že by sme mali byť viac nahí“. Och, buchot srdca! Ona reagovala iba: „Naozaj?“ Neisto som jej odpovedal: „Verím že áno“. V tom odvetila: „Ty vieš, že som ti nepovedala všetko. V mnohých bodoch som ti klamala. Vedel si to už dávno?“ Žiaľ to tak nebolo. Vtedy som ešte nebol tak zdôverený so signálmi a dvojitými signálmi, ale mal som si to všimnúť. Keď tá žena ku mne prišla, sedela predo mnou vždy, hľadiac priamo do mojich očí, mal som si všimnúť, že to nebol žiaden jej zámerný signál, ale signál dvojitý. Chcela mi povedať niečo priame, ale nevedela to. Mal som to vidieť, ale nevedel som nič o signáloch. Moje telo to samozrejme cítilo. To čo nechápeš hlavou, tomu rozumie tvoje srdce, alebo iná časť tvojho tela. Ona mi potom vyrozprávala svoj príbeh a bola úplne iným človekom, než za akého sa vydávala pred tým.

Naučil som sa, že telo vie. Má v sebe veľa, veľmi veľa múdrosti. A to nemá v podstate mnoho dočinenia so sexualitou. Sexualita je tiež signálom. Ale ja nie som proti sexualite. Dajme tomu, že chceš mať s niekým sexuálny kontakt. Čo sa deje potom? Neviem presne čo sa deje, pretože každý človek je iný. Dôležitý je proces, ktorý prebieha a to, čo si všímaš. Dajme tomu, že máš telesné pocity voči niekomu a chceš presnejšie vedieť, čo sa to deje. Nuž, sú rozmanité veci, ktoré sa potom dejú. Prvou je telesný kontakt. Dajme tomu, že vezmeš dlaň, alebo položíš svoju ruku okolo toho druhého. Zrazu vychádza na povrch množstvo vecí, nie len telesné pohnútky, ktoré sú tu, aby preskočili niektoré veci. Preto sú na začiatkoch väčšiny vzťahov medové týždne, ktoré sa čoskoro končia. Ale človek môže, ak sa na seba díva pozornejšie, všetko vidieť. Položíš ruku okolo toho druhého a pracuješ trochu zo svojím telom, jednoducho pociťuješ. Zrazu prichádzajú fantázie a môže sa uskutočniť skupinový proces. Aspoň by sa mal, ale v podstate sa uskutočňuje vždy.

Z koho skupina pozostáva, kto sú tí rozličný účastníci skupiny? Ty, ten druhý, potom rozsudok predošlého milenca, toho druhého človeka, partner z minulosti, príbeh toho druhého, všetko toto hrá mocnú rolu. A ak vynecháme jednu z týchto vecí a nevnesieme ju do skupinového procesu, znamená to neskoršie vzťahové problémy. Všetky tieto časti, všetci títo partneri sú vo vzťahu prítomní. Môžeš sa svojho partnera alebo partnerky dotknúť inokedy, prísť k nemu, alebo ku nej bližšie a zrazu prídu tieto fantázie iných partnerov či situácií. Mali by ste si spolu zahrať jednu po druhej. To vám navrhujem. Je to trochu komplikovanejšie ako normálny telesný kontakt, ale je to dôležité. Tento spôsob vnímania a vedomého kontaktu je naozaj nesmierne dôležitý. Žiaľ, bežne v ňom nie sme trénovaní. To všetko spolu súvisí zo snením.

Presne to, čo som práve povedal o vzťahoch medzi dvoma ľuďmi, môžeš spraviť aj vo vzťahu k nejakému stromu alebo kvetu. Vzťahom je podľa indiánov nielen vzťah medzi ľuďmi, ale je to pojem spojený aj zo stromami a rastlinami. Ak sa napr. dotknem tejto zelenej rastlinky tu na pódiu, to ako ju zažívam sa deje rovnakým spôsobom. Niečo cítim, tlačím trošku na tento strom a mám potom pocity a fantázie, ktoré musím vniesť do nášho vzájomného vzťahu. Indiáni vravia - znie to smiešne a snáď to aj smiešne je keď to rozprávam a zároveň aj životne dôležité pre svet naokolo – že máme tento druh vzťahu, tento spoločenský proces aj s našimi kvietkami, s našimi rastlinkami, teda nielen s ľuďmi. Že človek má mnoho fantázie. Napríklad pri tomto stromčeku si myslím, aké to asi preňho je byť tu v miestnosti tak sám iba s pár kolegami. Je to ťažké. Je krásne že tu sú, ale treba sa vzťahovať aj na tieto veci.

Nakoniec chcem hovoriť o spomínaných metazručnostiach. Prvou je otvorenosť. Ak si vo vzťahoch otvorený, vidíš spomínaný skupinový proces. Potom svet nie je len vonku, vieš že vzťah k iným je aj vzťahom k veľkému svetu. Nemáš vzťah len s konkrétnym človekom, namiesto toho, ak máš vzťah k niekomu inému, je to tiež vzťahom - či chceš, alebo nie - zo všetkými ostatnými ľuďmi ktorých tento človek pozná. Vzťah k jednej osobe znamená taktiež vzťah k tým rozmanitým snovým postavám a k jej minulosti. Je tu umožnená otvorenosť chápať vzťah ako niečo zo všetkým súvisiace, niečo majestátne.

Ďalším dôležitým pocitovým nastavením je „bláznivá múdrosť“. Je to určitý súcit pri práci s ľuďmi. Je to niečo naozaj šialené. Ak zo sebou pracuje nejaký pár, on sedí na jednej strane, ona na druhej, alebo keď ženy sedia spolu, kecajú a preberajú svoje problémy, je často veľmi ťažké sa k nim dostať. Oni síce prídu k tebe, pretože majú vzťahové problémy, ale je takmer nemožné dostať sa k nim do vzťahu bližšie, A ty sa čuduješ prečo. Každý vzťah je takou malou kultúrou pre seba a na to aby si sa k nemu dostal bližšie, potrebuješ mat trochu bláznivej múdrosti. Môžeš trepať aj hocijaké blbosti. Terapeut musí vedieť rozprávať blbosti a vnášať svet fantázie. To je veľmi dôležité. Keď sme napríklad boli u šamanov v Afrike, raz tam jedna žena, Afričanka, úplne trepala. Tam som zbadal, že s ľuďmi tu v Európe, alebo v Amerike, takto nepracujem. Rád by som to tak robil, ale je ťažké byť taký zasnený.  Aj tak by som to naozaj rád.

Poslednú vec, čo chcem spomenúť, je pojem spoločenstva. Budem s tým mať problém, pretože na to nenájdem tie správne slová ani len v angličtine. Ku spoločenstvu patrí určitý pocit otvorenosti, „bláznivá múdrosť“. Spomínam si na historku, ako sa v niektorých kmeňoch v Afrike určuje vek dieťaťa. Jeho vek počítajú odo dňa, kedy žena začuje jeho pieseň. Žena začuje pieseň a spozná, že je to pieseň jej budúceho dieťaťa. Čo urobí potom? Nájde svojho budúceho muža, budúceho otca. O mesiace neskôr sa narodí dieťa, ale jeho vek sa ráta od momentu v ktorom znela tá pieseň. To je to snové, že je vzťah vytváraný v sne, alebo v piesni.

Indiáni tvrdia, že niektoré páry musia mať deti, ktoré budú 80 ročné a iné musia mať deti ktoré sú 800 ročné. A tieto páry, ktoré majú mať deti staré 800 rokov, sú pármi, ktoré majú za úlohu vytvoriť novú pieseň pre kmeň. Indiáni veria, že každý pár má nejakú úlohu. Môžeš mať deti, normálnych ľudí, ktorý sa dožijú 80tky, alebo môžeš mať inú úlohu. Tiež tomu verím. Vo svojom výskume som opakovane videl, že vzťah k inému človeku sa nastolí iba po tom, keď dostaneš nejakú úlohu. A tá úloha ťa zamestnáva a trochu aj vyrušuje. Niečo v živote máš spraviť. Nie je to nevyhnutne niečo rozumné, ale aj tak je to nejaká úloha. Je to to, čo musíš spraviť a budeš nútený to urobiť. Táto úloha nájde niekoho, kto môže pomôcť. Je možné, že pri tebe budú mnohí ľudia, ktorý robia na tom istom. Táto úloha poháňa nielen teba, ale aj vzťah s človekom, s ktorým si. Niekedy sa ľudia vyvinú k tejto úlohe skôr. Je možné, že sa vzťah s človekom, ktorého si stretol ako 27ročný vyvinul, už keď si mal 5.

Idea spoločnosti v sebe nesie idei jej úloh. A to je niečo, čo vzbudzuje úctu. Vieš, že keď pracuješ z ľuďmi, máš dočinenia s niečím, čo vzbudzuje úctu, čo sa nedá presne vysvetliť. Stále myslím na ten zážitok s ayahuaskou a indiánmi. Oni poznali ideu spoločenstva veľmi dobre. Vraveli, všetci teraz tancujeme v jednom spoločenstve, sme opojení, vidíme Boha a vieme, že nás akosi spája. A cez to sme poháňaní. Nie sme to my kto vytvára naše vzťahy, ale ony sa vytvárajú. TO to robí. A TO nás vysnívava robiť aj určité veci.

Samozrejme že je potrebné pracovať s konsenzuálnou úrovňou. No zároveň je tam niekde v hĺbke mohutný, hlboký zážitok Boha, ktorý je možné prežívať stále znova. To je v pozadí potreby milovať. Aj to je aj metazručnosť. Veci ktoré robíš, sa daria oveľa lepšie, ak v sebe máš tento pocit spoločenstva. Neviem, či do toho človek vrastá, alebo sa s tým rodí. Verím, že kúsok z toho v sebe majú všetci ľudia. Vždy ma to zaujímalo.

Dnes ráno som sedel pri raňajkách s Amy v hoteli a pýtal som sa jej: Amy, keď sme prišli, nehovorili ľudia Grüezi vospolok? Neznelo to kedysi Grüss Gott? Prečo človek hovorí: Pozdrav Boh vospolok? Je to totiž pocit spoločenstva, ktorý je hlboko v pozadí, pocit, že je medzi nami niečo božské. Ja som spirituálny, menej religiózny. Spoločenstvo s ľuďmi je mi samozrejme veľmi dôležité. To je všetko.     

Preklad: Ján Ďuriš
Korektúry: Andrej Jeleník

December 2008

Originál článku nájdete na:
www.perspectiva.ch/cms/fileadmin/groups/1_higheditors/uploads/VortragMINDELL.pdf


Únava, ospanlivosť a zmätenosť po dlhej ceste lietadlom do iného časového pásma