Svetový kanál v individuálnej práci

 

Amy MINDELL

 

V súčasnom vývoji psychoterapie sa objavujú otázky, ktoré sa zaoberajú jej rolou a zodpovednosťou voči svetu.

....

Tento článok poukazuje na to, ako procesová práca prispieva k tejto téme identifkovaním svetového kanála v individuálnej práci. Tento kanál je mostom medzi individuálnou prácou a svetovou prácou. Ukazuje ako sa individuálny vzťah k svetu spontánne objavuje, ak človek pracuje na sebe prostredníctvom zážitkov svetového kanála.  Prácou terapeuta je zaznamenať (všimnúť) si tieto zážitky a pomôcť ich rozvinúť dôrazným vyjadrením individuálnej interakcie so svetom.

Procesová práca nekladie dôraz na otázku: “Mala by sa psychoterapia zaoberať prácami týkajúcimi sa diania vo svete?”, ale namiesto toho objavuje individuálny klientov/kin vzťah k svetu, podľa toho, ako sa vynorí v jej alebo jeho práci. Snahou o objasnenie našich individuálnych zážitkov priamo vo svetovom kanály v podobe, v akej sa spontánne objavia, sa učíme viac o každého osobnej role vo svete a o našom prispievaní k svetovej histórii.

 

Individuálna práca vo svetovej práci

 

V kontexte malého a veľkého skupinového procesu sa na individuálnu prácu nazerá ako na jeden kanál, ktorým možno porozumieť skupinovému životu.

Štúdie svetových prác (a. worldwork studies) ukázali, že tak ako individuálne zážitky ovplyvňujú skupinovú atmosféru, tak recipročne skupinová atmosféra ovplyvňuje individuálny zážitok. Teoretickou základňou pre túto recipročnú interakciu je “teória poľa”, ktorá popisuje pole ako atmosféru prenikajúcu a ovplyvňujúcu všetky úrovne skupinového života1. Individuálna práca je preto kanálom pre vyjadrenie skupinového procesu a individuálna práca sa niekedy môže stať aj ohniskom skupinového procesu.

Táto interakcia medzi individuálnym a skupinovým životom sa v chápaní skupinového procesu stáva dôležitým príspevkom k pochopeniu prepojenia individuálneho a skupinového života.

 

Čím prispieva individuálna terapia svetu ?

 

Zatiaľ čo vzťah medzi skupinovým životom a zážitkami jednotlivcov už bol skúmaný2, zaujímalo ma, čím individuálna terapia prispieva k svetovým a skupinovým udalostiam. Dá sa jednoznačne povedať, že by sa prostredníctvom individuálnej psychoterapie mohlo pracovať na problémoch sveta? Je vo vnútri každého z nás niečo, čo nás tiahne ku kolektívnejšiemu konaniu? Ako sa táto tendencia dá zistiť v individuálnej terapeutickej práci? Stojí vôbec za to, pokúsiť sa to zistiť?

Hillman a Ventura3 sa zaoberajú touto dilemou a takisto aj validitou psychoterapie, ktorá sa nezaoberá udalosťami vonkajšieho sveta. Má individuálna psychoterapia sociálnu zodpovednosť? Vráťme sa však na moment späť a k týmto otázkam sa vrátime neskôr.

 

Pozadie

 

Môj záujem o túto oblasť sa znovu objavil vo chvíli, keď som si spätne prezerala množstvo poznámok z Arnyho supervíznych seminárov z minulých 10 rokov. “Svetový” kanál sa často objavoval v individuálnych prácach a krátko sa o ňom diskutovalo. Svoje poznámky som však založila a zabudla to, o čom tento kanál bol, to ako ho zaznamenať v mojej práci so sebou a s mojimi klientmi a ako ho pomôcť rozvinúť. Pamätala som si ešte, ako znalosť tohto kanála posúva individuálnu prácu k vonkajším udalostiam a pomáha človeku nájsť jeho/jej momentálne miesto v širšom svete.

 

...

 

Teória kanálov a kanál vzťahov

 

Na to, aby sme správne pochopili význam svetového kanála pre individuálnu prácu, by bolo vhodné, keby sme sa vrátili o kúsok späť a začali so vzťahovým kanálom.

Použitie kanála vzťahov je založené, tak ako aj celá procesová práca, na uvedomovaní si a percepcii. Zaznamenáme, keď sa proces na chvíľu zameria na vzťah medzi klientom a terapeutom a chápeme túto percepciu ako kanál, cez ktorý sa učíme viac o sebe. Ak vstúpime do tohto kanála, tak viac nerozlišujeme to, čo patrí tebe a čo mne. Vedomím vstupovaním do vzťahovej situácie terapeut rešpektuje cestu momentálneho procesu a zachovaním nadhľadu ho pomáha rozvinúť. Na rozdiel od iných kanálov (vizuálneho, sluchového, proprioceptívneho, kinestetického) je kanál vzťahov zloženým kanálom, keďže zahŕňa všetky ostatné kanály4.

V každom prípade je koncepcia vzťahového kanála revolúciou v terapeutickom myslení. Predošlé diskusie a debaty o opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti vnášania vlastných pocitov terapeuta do terapeutickej situácie sú posunuté k uvedomeniu si, percepcii a konceptom poľa. Zameranie sa na percepciu je ocenením toho, čo sa vo vnútri nás deje bez toho, aby sme debatovali o presvedčivosti nášho zážitku. Preto, keď sa náš zážitok na moment ocitne vo vzťahovom kanály, je citlivejšie, keď to zaznamenáme, amplifikujeme a vyriešime práve vo svete vzťahov.

 

Svetový kanál v individuálnej práci

 

Koncept “svetového” kanála tak, ako sa používa v individuálnej práci, je ďalšou revolučnou oblasťou v tejto teórii kanálov. Obsahuje seriózne výpovede ľudí o svete, sny o skupinách, svetové zobrazenia, výskyt synchronicít a účinok individuálnej práce na skupinu (ak žena alebo muž pracuje individuálne v strede skupiny, ktorá má charakter otvoreného sedenia)5. Koncept hovorí, že zážitky, ktoré človek vníma, že sa prihodili vo “svete”, potrebujú byť udržiavané vo svetovom kanále.

Práve tak, ako je na plné pochopenie vizuálnej informácie potrebná amplifikácia vo vizuálnom kanály, tak aj svetový kanál musí byť pochopený zosilnením kontextov priamo v tomto kanály. V týchto naliehavých žiadostiach nestačí redukovať zážitky “svetového kanála” na chudobnú, intrapsychickú vnútornú prácu, t.j. na individuálnu prácu a vnútorné figúry. V takýchto situáciách treba na situáciu nazerať v termínoch individuálneho vzťahu k okolitému svetu. Takto procesová práca poskytuje teoretickú základňu pre interakciu medzi individuálnou prácou a svetom.

Podobne ako vzťahový kanál, tak aj svetový kanál je zloženým kanálom, zahrňujúcim v sebe rôzne iné kanály. Nie je uspokojujúce redukovať zážitky svetového kanála tým, že ich označíme za vizuálne alebo sluchové komponenty, ak tak urobíme, všeobecné zážitky strácajú svoj význam. Arny to charakterizuje ako “neredukovateľné” zážitky, ktoré ak sú zredukované smerom k ich individuálnym častiam, strácajú nádheru a významnosť pôvodného zážitku6.

Dovoľte mi uviesť príklad: Predtým, než som začala písať tento článok, mala som množstvo snov o revolúciách v rôznych krajinách. Pracovala som na sebe, skúšala som prísť na to, čo bolo vo mne utláčané a aký typ revolúcie potrebuje vo mne prebehnúť. Prišla som na mnoho vnútorných riešení. Ale nebola som spokojná. Vedela som, že niečo tomu chýba. Až keď som začala písať tento článok pre ostatných, keď som zamerala pozornosť na prácu pre iných vo svete, tak až vtedy som sa cítila byť v svojej práci naplnená. Potom som si uvedomila, že môj proces sa v tom momente dial vo svetovom kanály. Nestačilo robiť na mojich vnútorných častiach a figúrach. Môj proces ma požiadal, aby som urobila niečo navonok. Moje sny sledovali svetové udalosti, ktoré potrebovali byť amplifikované a opatrované vo svetovom kanály.

 

Rozoznanie svetového kanála a práca so svetovým kanálom

 

Vynorenie sa svetového kanála rozoznáme podľa toho, že sa hovorí o prírodných podmienkach a zvieratách, o svete alebo o svetových témach, o počasí, o iných krajinách a politike, vojnách, politických vodcoch, o hocičom, čo je rozsiahlejšie ako individuálno, dvojica alebo skupina. Výroky ako “svet je zvláštny” alebo “vo svete sa deje toľko vecí, z ktorých sa mi chce plakať” znamenajú  svetový kanál. Dlhý pohľad mimo - na okolie alebo cez okno, môžu tiež znamenať svetový kanál. Ak nejaká osoba stojí v skupine a pozerá sa k všetkým ostatným ľuďom, alebo ak sa skupina stáva veľmi nepokojnou alebo rozrušenou, tak to tiež môže znamenať svetový kanál. Toto všetko samozrejme závisí od osobného individuálneho zážitku.

Svetový kanál je prítomný a pokúša sa upútať našu pozornosť, keď rozprávame o veciach, ktoré sa dejú vo svete, a my ich nerobíme, alebo ak nás skutočne prekvapia udalosti, ktoré sa vo svete prihodia. Synchronicity práve tak, ako aj krátke bliknutia, krátke buchnutia a prasknutia alebo zaškriekania vtákov, sa zdajú byť zmysluplnými momentmi indikujúcimi svetový kanál.

Niektoré sny sú jednoznačne snami svetového kanála napríklad sny o politických postavách, svetových a historických udalostiach alebo sociálnych problémoch. Sny o prostredí, rozličných formách vlády a scénach z ulíc sú väčšinou snami svetového kanála. No a samozrejme, že to, či to sú naozaj zážitky svetového kanála, bude závisieť od individuálnych skúseností a asociácií k týmto snovým udalostiam a figúram.

Aby sme správne amplifikovali zážitky v svetovom kanály, postačí nám jednoducho požiadať osobu, aby obrátila svoju pozornosť k svetu a sledovala, čo sa v nej alebo v ňom deje7. Vizuálne hľadanie je spôsob, akým sa do svetového kanála vstupuje. Postupujeme pritom prirodzene, kladieme otázky a čakáme na prirodzenosť (a. nature), na jej odpoveď. Zahrať postavy zo sveta prítomné v snoch a následne hľadať spôsoby ako ich priniesť do svetového diania, písať niečo o svete alebo pre svet, robiť nejaké sociálne aktivity alebo jednoducho vnímať atmosféru okolo seba (pozri nasledujúce cvičenie), toto všetko sú spôsoby sprístupňujúce svetový kanál.

V zaznamenaní svetového kanála sme, ako hovorí Arny8, hlboko demokratickí. Rešpektujeme a sme otvorení všetkým aspektom zážitku. Ignorovanie hladiny zážitku svetového kanála znamená, že v skutočnosti neoceňujeme to, čo človek prežíva. Podporujeme len určité stránky ľudí a ignorujeme iné. Vytvárame teórie, ktoré negujú uvedomenie si zážitkov svetového kanála, úzko vymedzujeme to, čo individuálna práca spôsobuje.              

 

Príklad

 

Jeden muž sa cítil byť trochu depresívnym. Keď sledoval tento svoj proces, zistil, že sa cíti byť utláčaný svojim vnútorným negatívnym kritikom. Na začiatku boja s negatívnym tyranom rozprával veľmi tichým hlasom. Zrazu začul krátky a ohromný zvuk praskajúceho konára a hlasné “bum” v diaľke. Bol šokovaný. Po zachytení tohto hlasného zvuku praskania začal trieskať a kričať, bol v šoku a takýmto spôsobom bojoval za svoju slobodu od svojho kritika. Ale stále to nebolo dostatočne uspokojujúce. Od momentu, keď začul synchronicitný praskot vetvy a hlasný buchot z okolia, prijal, že to bol svetový kanál a premýšľal, ako by mohol využiť túto ohromnú energiu vo svete. Uvedomil si, že chce zastávať viac slobody pre iných utláčaných ľudí. Začal organizovať skupinu, ktorá by pomohla utláčaným ľuďom z jeho komunity. Chápal tento zážitok ako pokyn sveta pre neho, aby využil tento druh energie pre prácu vo vonkajšom svete.

 

Pôvodné tradície a svetový kanál

 

Našimi najväčšími učiteľmi v tejto oblasti sú pravdepodobne prírodní ľudia, ktorí učia o prepojenosti nitiek medzi indivíduom a jeho rodom a okolím. Šamanistické kultúry sa vo svojej histórii zameriavali na prepojenie hojenia indivídua a jeho vzťahu k členom rodu, ktorí smeli byť prítomní počas uzdravovacej ceremónie. Možno si tiež pamätáte príbeh Čierneho Losa (a. Black Elk) a jeho ohromných snov a vízií o jeho rode. Podľa tradícií pôvodných obyvateľov Ameriky, tieto vízie patria rodu, musia sa brať seriózne ako posolstvá pre ľudí9. Pre Čierneho Losa by nebolo správne, keby chápal tieto vízie oddelene ako časť svojej osobnej psychológie. Povedali by sme, že má zážitky svetového kanála a aby sme ich plne ocenili musia byť tieto sny objasnené vo vzťahu k jeho celému rodu.

Podobne, keď zaznamenáme, že sa svetový kanál objavil v osobnej práci, je našou zodpovednosťou pomôcť rozvinúť tento zážitok vo svetovom kanály. Ak sa mi sníva o skupine, ku ktorej patrím, tak nie je dôležité ako veľa pracujem vnútorne na sebe, ale v mojou úlohou daného momentu je priniesť túto víziu alebo pocit do skupiny a pracovať s tým, čo sa objaví ako výsledok mojej interakcie.

 

Svetový kanál a integrácia

 

Potiaľto bol svetový kanál väčšinou chápaný ako kanál, cez ktorý môžu byť integrované iné informácie. To znamená, že keď sa učím o explozivite v mojom žalúdku, tak sa potom môžem spýtať sám seba, ako môžem použiť explozívnosť v mojich vzťahoch a vo svete.

Arny10 povedal, že mu bolo dovolené objaviť kanál vzťahov, keď zistil, že určité problémy ľudí zdanlivo rozriešené na individuálnej úrovni, sa znova vracajú, keď človek narazí na ťažkosti vo vzťahoch. Preto zdôraznil, že nepostačuje pracovať iba na individuálnej úrovni.

Cítim, že toto zhrnutie nebolo zobraté dostatočne vážne. Spomeňme si napríklad na problémy raného detstva, spojené so zneužívajúcimi učiteľmi alebo vonkajšími autoritami. Naša práca na tomto probléme je veľmi dôležitá. Od momentu, keď sa zážitky prvotne objavia vo svetovom kanále, môže byť niekedy zlomovým a významným oslovovať ich vo svetovom kanály. Za významné príklady limitácie individuálne orientovaných paradigiem Arny11 považuje extrémne stavy, prácu s deťmi, fenomén synchronicity. Tieto musia byť s rešpektom adresované širšiemu poľu, z ktorého aj pochádzajú.

 

Pocity viny voči svetu

 

To sú momenty, keď niektorí z nás cítia, že nerobia dosť pre svet. Samozrejme, že to môže byť pravda, ale odkiaľ inakadiaľ môžu tieto pocity pochádzať? Tieto pocity môžu vzniknúť vo chvíľach, keď si všímame, že sa svetový kanál v nás začína vynárať. Ignorujeme tento aspekt našich osobných procesov, a preto nenasledujeme a neriešime zážitky vo svetovom kanály. V tom momente preberáme zodpovednosť, ak nie voči svetu vo všeobecnosti, tak voči nám samotným a voči úcte k našej percepcii, za to, že zachytíme fenomény prítomné vo svetovom kanály a pomôžeme ich rozvinúť sa práve tam, kde ich prežívame.

Takto opäť zistíme, že každý z nás prispieva svetu unikátnym a individuálnym spôsobom.  Neexistujú žiadne univerzálne programy pre to, čo by sme mali robiť t.z., že by sme mali byť sociálne vedomejšími, ale namiesto toho objavujeme každého osobitné jedinečné chápanie prejavov svetového kanála a zážitkov s ním spojených. Pracovať na svete môže pre niekoho znamenať vysedávať doma a meditovať o svete, kým pre iných to môže znamenať vonkajšiu politickú aktivitu. Je to jednoducho individuálne.

    

Uvedomenie si svetového kanála (a. World Channel Awareness)12

 

Zameraním sa na svetový kanál, ak sa objaví v našom vnútri a zvyšovaním nášho vnímania svetového kanála vo všeobecnosti, začíname rozvíjať to, čo Arny volá “uvedomenie si svetového kanála”13. Uvedomenie si svetového kanála je špeciálna vnímavosť na atmosféru okolo nás. Práve tak, ako všeobecne rozvíjame uvedomenie si propriocepcie alebo kinestézy, uvedomenie si svetového kanála znamená rozvinutie špeciálnej vnímavosti na vonkajšie prostredie, vnímanie jeho nálad a dávanie výrazu poľu, v ktorom žijeme, nech je to hocikde a hocikedy.

Uvedomenie si svetového kanála hovorí o tom, že príroda žiada o ľudskú intervenciu, aby ľudské bytosti kanalizovali pocity, nálady, nádeje a sny prírody. Naša vzrastajúca senzitivita voči okoliu mu umožňuje prežiť naše ľudské interakcie.

A ešte raz spomeniem svet šamanov a prírodných ľudí, ktorí si boli veľmi dobre vedomí prírodného okolia a boli ním aj patrične ovplyvňovaní. Títo ľudia chápu prírodné okolie ako živé a ovplyvňujúce bytie, ktoré si vyžaduje ľudské zachytenie. Doteraz bol tento druh vedomia ponechaný šamanom a možno aj hercom a umelcom, ktorí okolité prostredie vnímajú a pracujú s ním. Zameraním sa na svetový kanál, tak ako sa objavuje vo vnútri nás, sa stávame modernými šamanmi a umelcami, ktorí do života vnášajú prírodné pocity a nálady.

    

Cvičenie na uvedomenie si svetového kanála

 

Toto cvičenie je mocnou a užitočnou metódou na sprístupnenie svetového kanála. Pomáha nám spojiť sa s momentálnym poľom alebo atmosférou okolo nás, zistiť, aká je naša rola v tomto poli a determinuje to, čo by sme s touto rolou mali robiť, akým smerom sa uberá naša svetová práca. Náš proces nám bude dávať inštrukcie, čo robiť.

 

Cvičenie:

1. Čo cítiš v tejto atmosfére? Na čo sa podobá toto prostredie? Ako to cítiš? (Toto môžeš robiť kdekoľvek, aj v tvojom úrade s tvojim klientom.)

2. Čo chce atmosféra od teba? Akú rolu musíš hrať v takejto atmosfére?

3. Ako môžeš použiť svoju rolu teraz? Akým smerom ťa chce stiahnuť v nasledujúcich dňoch?

 

Napríklad, jedna učiteľka vnímala atmosféru. Povedala, že cíti prostredie ako by bolo vírivé a spôsobujúce závrať. Spýtala sa, čo chce atmosféra hlavne od nej. Objavila, že jej rola bola vzdať sa svojej identity a stať sa Taoistkou nasledovaním vírenia (a. swirling) prírody. Ako by to teraz mohla použiť vo svete? Povedala, že to chce priniesť do svojho vyučovania tým, že bude pomáhať ľuďom učiť sa ako nasledovať Tao v ich osobných životoch a v ich vzťahoch. Jeden spôsob ako to urobiť, povedala, je byť žijúcim modelom niekoho, kto nasleduje nezvyčajný priebeh Tao, kým vyučuje! Stala by sa nepredvídateľnou a živou učiteľkou!

 

Význam svetového kanála v psychoterapii

 

Schopnosť rozvíjať zážitky svetového kanála a pracovať s nimi v podobe v akej sa objavia v človeku, sa časom stane nevyhnutným. Ako som uviedla vyššie, mnohí sa začali pýtať na oprávnenosť psychoterapie, že sa nezaoberá svetovými záležitosťami. Skupinový proces a svetová práca sú určitým prispením k tejto dileme. Učia nás priblížiť sa skupinovému procesovému životu, ktorý, či už je to dobre alebo zle, je v súčasnosti nevyhnutný. V tomto prípade, sa vnútorná práca klientovi môže zdať byť limitujúcou alebo nie úplne uspokojujúcou.

Niekto by sa mohol opýtať: “Je individuálna terapia zastaralá?” Nemyslím si to. Vždy budú ľudia, hľadajúci pomoc a sprevádzanie v svojich životoch. Okrem toho individuálna terapia môže byť enormným prispením k interakcii indivídua so svetom a môže klientke pomôcť nasledovať jej proces v tomto kanály a určitým spôsobom prispieť k svetu.

Bez uvedomenia si svetového kanála individuálna terapia propaguje, pravdepodobne nedopatrením, postoj, že jednotlivec je oddelený od svojej vonkajšej sociálnej reality. Na jednej strane často bude dôležité oddeliť sa od sveta a zamerať sa na vnútro, ale zase príliš veľa takéhoto zamerania necháva bez povšimnutia tie momenty, keď individuálny proces prirodzene smeruje k zážitkom svetového kanála a žiada si, aby bol ako taký aj pochopený.

Cítim, že psychoterapia nie je prekonaná, ale musí rozšíriť svoje parametre povšimnutím si zážitkov svetového kanála a prácou s nimi. Namiesto rozhodovania pri práci s ľuďmi o tom, či by ľudia mali byť zameraní na vnútro alebo na vonkajšok si teraz môžeme povšimnúť, čo robia, čo vnímajú? Kedy osoba poukazuje na zážitky svetového kanála? Ako ich môžeme pomôcť rozvinúť? Čím potom toto individuálno prispieva k nášmu svetu?

Navyše by bolo trúfalé prijať, že ľudia, ktorí prídu na individuálnu terapiu, sa zaujímajú iba o svoj vnútorný život. Veľa ľudí prichádza na terapiu dúfajúc, že pochopia svoje vnútorné problémy, časti a sny, kým iní sú zo záujmu alebo z nevyhnutnosti obrátení na problémy z ich vonkajšieho sociálneho prostredia. V tomto momente psychoterapia môže rozšíriť svoje nástroje všímaním si zážitkov svetového kanála, ich opatrovaním a pomocou.

Vo všeobecnosti bola psychoterapia viac orientovaná na bielych jednotlivcov z Európy, ktorí mali prepych a privilégium študovať a uvažovať o sebe. Možno toto je dôvod, prečo si psychoterapia z väčšej časti nevšímala ľudí iných farieb a kultúr. Terapia ktorá uznáva zážitky svetového kanála a pracuje s nimi, je možno otvorenejšia ľuďom všetkých typov, hlavne tých, ktorých sociálny život je utláčanejší a má prednosť pred vnútornou prácou. Tento prístup možno prispeje k zmenšovaniu trhliny medzi individuálnou prácou, ako ju poznáme dnes, meditáciami, sociálnou prácou a politikou.

 

Je rozdiel medzi vnútorným a vonkajším?

 

Politické a sociálne pohyby ukázali, že prácu na sebe ako jednotlivcovi nemožno oddeliť od doby, politickej klímy a sociálnych štruktúr, v ktorých žijeme. Feministická teória ukázala, že keď žena pracuje na svojej osobnej psychológii, nie je možné oddeliť jej vnútornú prácu od vonkajších modelov a pravidiel, ktoré dlhé veky modelovali pohľad a zaobchádzanie so ženou. Je zatiahnutá nielen do svojho osobného procesu, ale je aj ovplyvnená svetom okolo. Preto každá vnútorná práca je aj vonkajšou prácou a naopak. Keď pracujem na sebe, moja schopnosť integrovať nové aspekty mojej feminity závisia z veľkej časti od okolia a spoločnosti v ktorej žijem.

Preto z tohto uhla pohľadu viac nerozoznávam vnútorné a vonkajšie14. Z pohľadu vnímania je to jednoducho iba proces. Niektoré veci sa samozrejme objavujú ako vonkajšie udalosti. Avšak z relativistického pohľadu v tom nie je žiaden rozdiel. Jednoducho zaznamenáme to, čo zaznamenáme a pokračujeme k cieľu.

V tomto slova zmysle všetko, čo robím je svetová práca, a to odvtedy, čo mi teória poľa povedala, že všetky moje zážitky sú spojené s vonkajším svetom. Viac už nemôžem oddeľovať seba od sveta, v ktorom žijem. Preto je vnútorná práca vždy časťou práce vonkajšej, rovnako ako aj všetko to, čoho si súčasťou je, tiež produktom z celosvetového poľa, v ktorom žiješ.

Preto je svetová práca aspektom našej osobnej práce, ktorá na ovplyvňovanie sveta od nás skôr vyžaduje priame vstúpenie do nášho vzťahu so svetom, než zameranie sa na nás samotných.

 

Symptómy vo svete

 

O svetovom kanály bolo uskutočnených oveľa viac výskumov. Rada by som spomenula zopár výskumných oblastí, na ktoré si spomeniem. V novej klinike “Lava Rock” sa Arny a Max Schuepbach zamerali na choroby z prostredia (a. environmental illness). Arny ich definoval ako choroby svetového kanála odvtedy, čo sú symptómy ochorenia prostredia popisované ako pochádzajúce z okolia, pričom sú s nim úplne späté. Identifikoval trpiacich na choroby prostredia ako ľudí, ktorí menia svet (a. world changers), ktorí reagujú na pole prostredia alebo atmosféru.

Jedna žena napríklad pracovala na svojej alergii na prach. Mala zážitok, že prach je dosť útočný. Keď si začala všímať túto invazívnu kvalitu, začala útočiť na ostatných. Toto bolo pre ňu veľmi nezvyčajné a riskantné, pretože na druhej strane bola trochu plachá vo vzťahoch. Pracovala však ďalej. Povedala, že je nespokojná s určitou aktivitou lokálnej komunity, a že ak je naozaj invazívna, vstúpi do politiky a bude pevne stáť za svojimi názormi v komunite. Toto bol začiatok jej práce svetového kanála.

 

Umelci ako ľudia sociálne aktívni

 

Ja ako tanečníčka a speváčka sa veľmi zaujímam o interakciu medzi svetovým kanálom a umeleckým predstavením. Umelec úmyselne vstupujú do svetového kanála. Často sa obávajú o to, čo robia, cítia sa placho alebo neschopne. Prečo je tomu tak?

Arny povedal, že tieto obavy sú kvôli tomu, že interprét, hovorca, herec, tanečník alebo spevák sa dosť nevzťahuje k vonkajšiemu svetu15. Ich úmyslom je vstúpiť do svetového kanála, čo však môže byť narušené nedostatočným všimnutím si poľa a neumožnením poľu učiť, vykonať alebo hrať rolu vo vyjadrení ich hudby, tanca alebo umeleckej tvorby.

Na našich seminároch o učení dona Juana, Arny a ja sme experimentovali so schopnosťou členov skupiny zatancovať skupinové pole spôsobom, ako to robia šamani na celom svete. Na týchto seminároch sme stáli všetci dookola v kruhu a jeden za druhým sme sa pokúšali “vnímať” skupinovú atmosféru a potom nechať túto atmosféru poháňať človeka do tanca. Bolo ľahké povedať, ktorí ľudia sa skutočne dotkli skupinového poľa, pretože odozva bola absolútne na zbláznenie zo vzrušenia a vášne, ktoré jednotlivý tanečník rozvíril, a ktorou riadil skupinovú atmosféru.

Myslím, že najlepší umelci sú tí, ktorí nielen hrajú, ale pri hraní sú v spojení so skupinovým poľom a sú úzko naladení na zmeny atmosféry. Najlepší komedianti sú napríklad tí, ktorí si všímajú skupinovú energiu a prispôsobujú a menia svoje predstavenia podľa zaznamenávania vývoja skupinového poľa. Skvelý interpret vie zmeniť kurz na strednú cestu, keď sa stane niečo neočakávané ako rozbitie riadu v kuchyni alebo kýchnutie v obecenstve alebo zmena nálady ako výsledok časti jeho práce.

Pamätám si na seminár, kde jedna žena začala veľmi pôvabne a úžasne tancovať, a pritom ju začal zožierať hlodajúci pocit plachosti a rozpakov. Z času na čas mrkla na skupinu. Keď ju terapeut povzbudil, aby si skutočne všimla skupinu, dostala vnuknutie, aby si s ostatnými ľuďmi zaspievali hlúpu detskú pesničky. Ostatní sa tomu potešili a zakrátko sa skupina, ktorá už bola trochu unavená, stala zrazu hlučnou, vytešenou a hravou. V momente, keď sa obrátila na skupinu, bola schopná vnímať momentálne pole seminára a pomohlo jej to

vyjadriť ho.

Veľa umelcov - interpretov a improvizátorov, divadelníkov z ulice a spievajúcich skupín je špecificky zviazaných s poľom skupiny, sú s ním zladení a obecenstvo vplietajú do predstavenia. V určitom slova zmysle, takýto typ interpréta je sociálnym aktivistom, ktorý sa momentálnemu poľu skupiny alebo sveta pokúša dať formu a pocity . Vizuálnou, sluchovou alebo kinestetickou formou prináša do života rôzne pocity, ktoré všetci máme a vyjadruje ich sviežo tak, ako ich vidíme a ako sa na nich aj zúčastňujeme.

Afroamerické komunity významne prispeli k využitiu umenia ako média pre sociálny aktivizmus. Napríklad Bernice Johnson Reagon16 vo svojom predhovore ku “Reimaging America: The Arts of Social Change” popisuje interakciu medzi umelcom a poľom.

 

       Mojim hlavným tréningom bol spev. Veľmi skoro som sa naučila, že musím pôsobiť na priestor, v ktorom spievam. Vzduch, ktorí ľudia dýchali, opatruje zvuk môjho hlasu vedúcej speváčky ku ktorej sa pripájajú ostatné hlasy. Opisujem sviatok piesne, kde to, čo je konzumované je aj vytvárané konzumentmi, a čo si zoberieš je viac, než dáš, pretože keď si to zoberieš, je to zmnožené zvukmi ostatných, zúčastnených v kreácii.

 

Pokračuje v opise umelcov ako sociálnych aktivistov. Hovorí, že sa  počas “Pohybu občianskych práv” (a. Civil Rights Movement) stala “spievajúcou bojovníčkou” a takýmto spôsobom bola schopná vyjadriť najhlbšie pocity Afroameričanky v USA. Jej výcvik začal s “učením sa o roly hudby v afroamerickej kultúre a role umelca vo vedení komunity”. Hovorí, že vodcovia nielen vedú, ale sú tiež “kultúrnymi umelcami ohromnej sily”17.

 

Výmeny medzi vodcami a ich tvorcami museli byť transformujúcimi zážitkami, kde bola dohoda vytvorená všetkými prítomnými, komunita bola formovaná v procese dávania a prijímania rozprávaním a piesňou18.

 

Preto interpret, ktorý spája a splieta skupinové pole, je sociálnym aktivistom, ktorý môže pomôcť nám všetkým spracovať naše kolektívne situácie. Týmto ide iba o počiatočné objavenie prepojenia svetového kanála s predstavením.

 

Otázky do budúcnosti: Sociálne a politické závery

 

Pri zaoberaní sa svetovým kanálom v súvislosti s individuálnou terapiou sa objavuje množstvo vzrušujúcich otázok a záverov. Ja osobne však nemám odpovede. Mám iba otázky, ktoré dúfam budú inšpirovať ďalších k tomu, aby túto oblasť začali skúmať. Aké sú sociálne a politické dôsledky všimnutia si svetového kanála v jednotlivcovi? Ako by svet vyzeral, keby si každý z nás bol vedomejší svetového kanála v našom vnútri? Ako by sa zmenila politika?

 

Záver

 

Svetový kanál je veľmi dôležitým aspektom budúcnosti psychoterapie. Prispieva k tomu, že našou vzrastajúcou potrebou sa stáva objavovanie a definovanie našich vlastných individuálnych vzťahov voči svetu a našej zodpovednosti, ktorú voči svetu máme. Znalosť svetového kanála prináša do individuálnej práce otvorenosť a rešpekt k tým aspektom našich zážitkov, ktoré sa obracajú k našej interakcii a prispievaniu k svetu. Tak ako sledujeme, ako sa naše individuálne zážitky spontánne obracajú na svetové a skupinové udalosti, tak objavujeme náš osobný vzťah k celkovému životu a k histórii.

 

Poznámky:

 

1 - Pozri Mindell "The Leador as Martial Artist", 15 - 20, ak chceš vedieť viac o teórii poľa.

2 - Pozri Mindell "The Leador as Martial Artist" a Claire Nance "The Individual as a Channel for Group Process: Case studies in Group Process Work" (Antioch University, Seatle 1991).

3 - James Hillman a Michael Ventura "We´ve had a hundred Years of Psychotherapy and the World´s Getting Worse" (San Francisco: Harper-Collins, 1992)

4 - Arnold Mindell "River´s Way: The Process Science of Dreambody" (London: Routledge and Kegan Paul, 1985), 40 - 54.

5 - Otvorené sedenie znamená, že skupina je pokope a niekto zatočí perom, aby sa rozhodlo, kto bude pracovať v strede na svojej osobnej psychlógii.

6 - Amy Mindell a Arnold Mindell "Riding the Horse Backwards" (London and New York: Viking-Penguin,1991), 68.

7 - Mindell, Supervision Seminar, 1987.

8 - Mindell "The Leador as Martial Artist", 5 - 6.

9 - Black Elk Nebraska Speaks: Being the Life Story of a Holly Man of the Oglala Sioux as told through John G. Neidhardt, (Lincoln and London: University of Nebraska Press, 1992).

10 - Mindell "The Dreambody in Relationships" (London and New York: Arkana, 1988).

11 - Mindell "the Dreambody in Relationships", 13.

12 - (pozn. preklad.) má význam ako uvedomenie si svetového kanála alebo uvedomenie si vo svetovom kanále, vedomie svetového kanála vo svetovom kanále, vedomie svetového kanála

13 - Common Boundary Coference, Washington D.C., November 1992.

14 - Personal discussion with Arny, November 1992.

15 - Supervision seminar, Tschierv, Switzerland, 1987.

16 - Mark O´Brien and Craig Little, eds. Reimaging America: The Arts of Social Change (Philadelphia: New Society, 1990).

17 - tamtiež

18 - tamtiež

  

Použitá literatúra:

 

1. Common Boundary Conference, "Comunity and Diversity", Washington D.C., Nov. 1992.

2. Hillman, James and Michael Ventura "We´ve had a Hundred Years of Psychotherapy and the World´s Getting Worse", San Francisco: Haper Collins, 1992.

3. Mindell, Amy and Arnold Mindell "Riding the Horse Backwards", London and New York: Viking-Penguin, 1992.

4. Mindell, Arnold "Rivers Way: Process science of the Dreambody", London: Routledge and Kegan Paul, 1985.

5. Mindell, Arnold "The Dreambody in Relationships", London and New York: Arkana, 1987.

6. Mindell, Arnold "The Year One: Global Process Work with Planetary Myths amd Structures", New York and London: Viking-Penguin-Arkana, 1989.

7. Mindell, Arnold "The Leader as Martial Artist", San Francisco: Harper Collins, 1992.

8. Mindell "Supervision Seminar", Tschierv, 1987.

9. Nance Clair "The Individual as a Channel for Group Process: Case Studies in Group Process Work", Master´s Thesis, Antioch, 1991.

10. Neidhardt, John G. "Black Elk Speaks: Being the Life Story of a Holy Man of the Oglala Sioux as told through John G. Niedhadt", Lincoln, Nebraska and London: Univ. of Nebraska Press, 1992.

11. Reagon, Bernice Johnson, introduction in O´Brein, Mark, and Craig Little, eds. "Reimaging America: The Arts of Social Change", Philadelphia: New Society Publishing, 1990.

 

     Amy Mindell, Ph.D. je "certifikovanou procesovou pracovníčkou". Je tanečníčkou, muzikantkou a speváčkou, ktorá sa zaujíma o všetky aspekty kreatívneho procesu, tak ako sa hodia v umení, živote a psychológii. Pracuje v edičnej rade časopisu "Journal of Process Oriented Psychology" a vyučuje procesovú prácu po celom svete. Zaujíma sa o to, čo je potrebné na to, aby sme sa mohli naučiť procesocej práci.

 

Originál článku vyšiel pod názvom:

The World Channel in Individual Work. In: The Journal of Process Oriented Psychology, Vol. 5, No.1, 1993, p. 26 - 34

 

preklad: Boris Sopko