Správa zo seminára:

 

Alexandra Vassiliou, PhD.; Lena Aslanidou, M.P.W.

„Skúmanie hlbokej demokracie: obete, tyrani, teroristi a iné časti v nás“

2-4.decembra 2005 v Senci

 

Ukážka z úvodnej malej prednášky v prvý deň seminára a stručný obsah seminára

 

Piatok 2.12.05

 

Alexandra Vassiliou:

Demokracia.- je slovo, ktoré používame často. Niekedy si myslím, že ho používame príliš veľa. A všetci konáme tak, akoby sme všetci súhlasili s tým, že čo je to demokracia. Ale demokraciu môžeme praktizovať iba podľa toho, ako si ju konceptualizujeme- tak, ako jej my rozumieme. A to, ako jej rozumieme ovplyvňuje nielen to, akými sme občanmi vo svete, ale aj to, ako sa správame sami k sebe. Čiže ak si napríklad myslím, že demokracia znamená, že väčšina vládne, tak samozrejme toto vytvára istý druh správania. A čiže keby sme sa v tejto skupine chceli rozhodnúť, kedy bude večera, a 75% ľudí povie, že o jednej, tak pre tých ďalších 30% by som povedala, že majú smolu, sme demokratická skupina, a 75% ľudí povedalo o jednej, a to je veľká väčšina. To je jeden spôsob, ako by sa dalo rozumieť demokracii. Niekto iný by zase mohol povedať, že demokracia je skupinová debata až dovtedy, kým nebude každý súhlasiť- toto je veľmi pekná demokracia, kde je naozaj každý vypočutý, ale nikto sa nenaje- teda má to aj svoje nevýhody. Môže byť ešte iná demokracia, kde sa môžeme dohodnúť, že budeme venovať toľkoto času dialógu, ale dohodneme sa, že bez ohľadu, ako sa skončí, najneskôr o druhej budeme jesť.

Teraz používam smiešny príklad, aby som vám ukázala tri rôzne spôsoby, ako sa pozerať na demokraciu. Ale je veľmi dôležité vedieť, že to, ako rozmýšľame o demokracii ovplyvňuje to, ako sa správame. A to má takisto vplyv na to, ako sa správame aj k našim vnútorným častiam. Sú ľudia, ktorí strávia toľko času rozprávaním sa so svojimi vnútornými časťami, že potom nikdy neprejdú k činu. Potom iní ľudia dokážu konať veľmi rýchlo, ale neberú ohľad na svoje pocity alebo iné časti seba. Teda keď sa chcem pozrieť na problémy v skupine alebo v sebe- a myslím, že to bol Einstein, ktorý povedal, že nemôžete vyriešiť problém s tým istým vedomím, ktoré ho vytvorilo- potrebujem zmenu druhého rádu. Zmena druhého rádu znamená, že vzťahy sa musia zmeniť. Toto je dosť iný koncept skupinového života, kde zmena nieje definovaná iba ako zmena praktických vecí- procedúr, pravidiel, zdieľania zdrojov, ale že tiež musíme zmeniť vzťahy. A aby sme zmenili vzťahy, musíme zmeniť to, ako jednáme sami zo sebou, potrebujeme zmeniť to, ako sa správame k inému človeku- na vzťahovej úrovni a musíme zmeniť to, ako sa správame k celej skupine.

V procesovej práci komunitu definujeme ako interakciu. Komunita je interakcia. A jedným z najväčších problémov, ktoré máme, keď interagujeme z ľuďmi je to, že uprednostňujeme isté pocity pred druhými. Môžem s vami interagovať, ak vás mám rada, je ľahké s vami interagovať, ak vás mám rada, ale necítim sa dobre, keď sa cítim byť zranená. Keďže sa necítim dobre/v pohode s tým byť zranená, tak prestanem s vami interagovať. Zatiaľ čo keby som sa cítila v pohode s tým, že môžem byť aj zranená, tak môžem pokračovať v interakcii s vami. Pre niekoho to znamená cítiť sa v pohode s tým pocitom zranenia, pre niekoho s pocitom lásky, pre iného s pocitom žiarlivosti. A tým, že sa vyhýbame interakcii, vtedy je veľmi ľahké démonizovať toho druhého. Čím menej som v pohode s tým, kto som, ako málo sa cítim v pohode so všetkými mojimi pocitmi, o to viacej budem stereotypizovať toho druhého. Toto vieme veľmi dobre z tej dynamiky stereotypizovania, že jedniná vec, ktorá môže prelomiť stereotypy, sú vzťahy. Môžete milióny rokov vymývať mozog deťom nejakými pozitívnymi stereotypmi, alebo urobiť ľudí politicky korektných, ale aby ste naozaj prelomili stereotyp, potrebujete interakciu.

Toto je pár základných myšlienok o tom, čo budeme robiť.

Niekedy robíme z takou ideou, že existuje nejaká pravda. Ale pravda by nikdy nemohla byť pravdou potláčaním reality toho, proti čomu je- s čím je v konflikte. Myslím si, že to bol tiež nejaký fyzik, ktorý povedal- myslím že Niels Bohr- opakom pravdy môže byť tiež veľká pravda. – Význam je taký, že ja hovorím, že nejaké veci sú pravdivé, a môže byť niečo úplne od toho odlišné, čo je tiež veľkou pravdou. Čiže nikdy nemôžem hovoriť o pravde, keď potláčam jednu realitu. Môžem potom hovoriť iba o svojom názore. Čiže snažiť sa vytvoriť priestor, kde ja môžem mať moju pravdu, a ty tvoju, a môžeme spolu v ňom interagovať, to je jedna z vecí, o ktorú sa budeme pokúšať.

 

Keď hovoríme o skupinách, demokracii, opresii a o týchto veciach, je tam niečo ako morálna autorita. Keď hovoríme o týchto veciach, môžeme cítiť, ako by sme mali morálnu autoritu. Akože my vieme ako to je. A niekedy nás pekne vytáča morálna autorita niekoho iného. A povieme si, „Pozrite sa na toho človeka, rozpráva, ako keby mal iba on nejaký patent na pravdu.“ Ale morálna autorita nikdy nemôže byť niekomu vzatá. Je to taká vec, že ten, kto ju má, sa jej musí vzdať. Takže v skutočnosti nikdy túto autoritu nemôžete ukradnúť. V tomto zmysle s ním môžete bojovať, môžete ho aj zabiť, ale niekto iný príde s rovnakou morálnou autoritou, a ešte aj o niečo silnejší. Tu sa nič nevyrieši. Čiže naučiť sa, ako interagovať je niekedy rýchlejšia cesta.

.....

 

Cvičenie: vnútorná práca  o jasnej mysli

 

Sobota 3.12.05

 

Brainstorming: čo je terorista, utláčateľ, obeť

 

psychologické aspekty teroristov:

1. bojovník za slobodu

2. spirituálny aspekt

3. teror

 

Rank, privilégia, zneužívanie, pomsta

 

Cvičenie v dvojiciach: verejné zneužitie

 

Skupinová práca

1.sorting

2. momentálny konsenzus

3. interakcia- každá rola má nejaké myšlienky, pocity, správanie

4. hranica- hot spot

 

Úrovne práce v skupine:

celá skupina

vzťah

jednotlivec

 

Práca v strede

 

Nedeľa 4.12.05

 

Cvičenie v dvojiciach: skúmanie esencie zážitku tyrana/obete

 

Práca v strede: o xenofóbii a projekcii

 

Cvičenie v dvojiciach: Xenofóbia a projekcia ako strach zo seba

 

Záver

 

Vypracoval a preložil: Andrej Jeleník