KTO JE VINNÍKOM- ORGANIZAČNÝ ROZVOJ VO VÄZNICI

Max Schupbach, Ph.D. | https://www.maxfxx.net

Popis prípadu: Úvod: Kvantové prepojenie- Organizácie ako hologramy

Kvantový pohľad worldworku predpokladá organizujúci princíp podobný poľu, ktorý má na organizáciu štruktúrujúci vplyv. Analogicky s magnetickým poľom, kde magnet nieje v priamom kontakte s železnými pilinami, môže organizovať účinky poľa a je badateľné na všetkých organizačných úrovniach, i keď sa často zdá, že tu nieje žiadne kauzálne prepojenie so zdrojom, ktorý by ho vytváral. Na každej organizačnej úrovni či v určitom oddelení, podskupine či vedúcej skupine môžeme byť svedkami špecifických lokálnych vyjadrení. Mnohé organizácie by mohli zefektívniť svoje úsilie v manažmente zmeny tým, že by si uvedomili tento efekt hologramu, a ako problémy jedného určitého oddelenia či sekcie odzrkadľujú proces, ktorý prináleží organizácii ako celku.

Často môžeme tieto záležitosti vnímať aj všeobecne v spoločnosti. Niekedy sa spoločnosť nevie vysporiadať so záležitosťami, ktorými sa organizácia zaoberá a organizácia sa ukáže byť činiteľom kultúrnej zmeny, raziaca pre nás novú cestu, ktorú môžeme nasledovať. Ak si organizácia uvedomí tento aspekt jej vývoja, môže pre to vytvoriť vhodné stratégie, aby bola viac efektívna aj na tejto úrovni. To má zase produktívny vplyv na to, ako bude prinášať svoje inovácie na trh a chápať lepšie svoje vlastné vnútorné konflikty.

Medzi mnohými organizáciami, v ktorých sme facilitovali zmenu sú systémy dohliadajúce na verejný poriadok a väzenské systémy. Skúmali sme a pracovali v nápravnovýchovných zariadeniach v USA, Japonsku, Austrálii a niektorých Európskych krajinách. Nasledujúca časť poskytuje krátku ukážku tejto holografickej dynamiky v našej práci v jednom takom nápravnovýchovnom zariadení. Demonštruje, ako proces práce na vnútornej zmene nielen zlepšuje a dáva podnety na nové postupy v samotnom väzenskom zariadení, ale obsahuje základ pre možnú marketingovú kampaň na zmenu spoločenského povedomia. Navyše môže viesť k lepším stratégiám prístupu k finančným organizáciám a politickým orgánom kontrolujúcim väzenský systém.

Eskalácia a de-eskalácia: Facilitátori ako účastníci, vodcovia a nasledovatelia

Iným dôležitým aspektom akejkoľvek facilitácie je odhalenie eskalačných a de-eskalačných procesov. Všetka eskalácia je založená na procese jednotlivca či kolektívu, ktorý sa cíti ohrozovaný, nevypočutý či nerešpektovaný. Preto keď sa zaoberáme otvorenými konfliktmi, potrebujeme facilitačné metódy, ktoré nám umožnia pracovať s eskalujúcimi konfliktmi takým spôsobom, ktorý danému človeku dáva splnomocnenie a umožňuje sebaúctu a dôstojnosť, zatiaľ čo zároveň vytvára hranice, ktoré bránia konfliktu v ďalšej eskalácii. Worldwork verí, že samotné eskalácie sú užitočné, keďže v sebe obsahujú silu a vitálnosť, ktorá nakoniec umožňuje dvom stranám stretnúť sa ako seberovné, a využiť ich diverzitu novým a tvorivým spôsobom.

To, ako chápeme a podporujeme eskalačné procesy medzi dvoma či viacerými stranami, keď sme v roli facilitátora, je kľúčovým prvkom každej facilitácie a zahŕňa tiež to, ako pracujeme s eskaláciou, keď sme oslovení my osobne. Rozličné organizačné kultúry si často vytvorili svoje vlastné krédo a základné pravidlá, ako pristupovať k eskalačným procesom. Tieto programy zvyčajne fungujú do istého bodu, akým je napríklad ten, že porušenie týchto základných pravidiel môže znamenať stratu zamestnania či iné druhy následkov. Worldwork bol vytvorený aj možnosťou prítomnosti súperiacich strán, kde základné pravidlá niesu dodržované a kde niesu žiadne prostriedky, ako ich presadiť. To sa ukázalo byť veľmi užitočné, keďže sme zistili, že v mnohých otvorených konfliktoch sú základné pravidlá dodržované len dovtedy, kým je tam nejaký druh rovnováhy síl. Takže napríklad vojenskí experti dobre vedia, že v bode, keď jedna strana má pocit, že bojuje o svoje prežitie už má tendenciu nedodržovať Ženevské konvencie, dokonca aj u skupiny s dovtedy etickým stanoviskom. Zistili sme, že to platí aj u organizácii na všetkých úrovniach, ako je to demonštrované nasledujúcim opisom prípadu.

Pozadie

Organizácia, ktorú teraz predstavíme bola väznica, kde sme mali podľa plánu pracovať pár dní. Náš program, ktorý sme zostavili s osobou zodpovednou pre manažment zmien zahŕňal facilitáciu skupiny väzňov v trakte s maximálnym zabezpečením nasledovanú prácou so skupinou personálu pozostávajúceho z dozorcov, zdravotných sestier, právnikov a správcov. Na konci sme sa stretli s niektorými členmi vedenia. Náš prístup k manažmentu zmeny vo väzniciach nekončil len u práce s personálom. Vytvorili sme tiež proces-orientovaný poradenský prístup pre väzňov a proces-orientovaný profesionálny poradenský model pre dozorcov. Súčasťou tohto prístupu bola snaha zviditeľniť pre všetkých zainteresovaných efekt hologramu, aby skupina pochopila niektoré z jej konfliktov a tiež zároveň získala prístup k paralelnému svetu, kde každý vníma, akú dôležitú rolu zohráva pre celú spoločnosť. To im pomohlo pracovať spolu smerom k zmene zároveň ostávajúc vo svete s prísnymi hranicami a pravidlami, ktoré sú vynútené jednou stranou. Čo nasleduje je súhrn jedného z týchto dní.

Úvodná situácia

Prvá skupina, s ktorou sme pracovali bola zmes väzňov, niektorých strážnikov a nás, troch facilitátorov. Ako sme otvorili skupinu, jeden z väzňov ma hneď napadol ako vedúceho facilitátora.

Jeho základné stanovisko: "Ja viem, že vás priviedli z USA, pretože (väzenská správa) sa boja väzenskej vzbury a pretože sme už všetci otrávení s toho, čo sa tu deje. Teraz sa domnievate, že tomu predídete, že? Nuž, nebude to fungovať, kámo!!"

Inštinktívne som sa snažil de-eskalovať a odpovedať pravdivo, že toto nieje ten prípad, a že sme dopredu nevedeli o nejakých nepokojoch.

Väzeň: "No iste", reagoval, "alebo vám nepovolili nám to povedať, alebo by ste boli príliš zbabelí to priznať, ak by vám to umožnili."

Analýza: Toto je priama konfrontácia a eskalácia, ktorej sa nedá už ďalej vyhnúť, pretože môj pokus o de-eskaláciu nebol akceptovaný. Musím sa priznať, že to bolo trochu desivé. Väzenský svet podporuje vzťahy, kde jednáte s pozície sily, nie slabosti. Je pre to mnoho dôvodov. Jedným, ktorý je často prehliadaný, je strata rešpektu a dôstojnosti, ktorá nasleduje po uväznení vytvárajúc subkultúru či svet, ktorý čiastočne schvaľuje krutý boj na opätovné získanie sebaúcty a dôstojnosti. Za tým bitkárom, ktorý sa rozbehne na každého a nemá žiaden súcit pre druhú stranu môže byť rola ducha, ktorú môžeme popísať ako: "Som vo väzení a som zajatec. Nemôžem si vytvárať svoj deň tak ako chcem, ale stále mám svoju sebaúctu a stále mám svoju silu. Radšej by som riskoval veci a zaplatil za to, ako by som sa vzdal tejto viery v seba. Na inej úrovni vyjadrujú väzni a dozorcovia drámu inštinktu a domestifikácie, sily a hraníc.

Intervencia: Väzeň potrebuje byť oslovený v oboch svetoch.

Ja odpovedám: "Si desivý. Asi musíš byť zvyknutý zastrašovať a vyzývať každého na tomto mieste a vždy ti to vyjde. Ja s tým nesúhlasím. Páči sa mi sila a hrdosť, ktorú vnímam za tvojimi slovami- je to úžasné zažiť to v tomto prostredí a vidieť, ako uprostred všetkých tých problémov vyniká tvoja odvaha- ale nepáči sa mi, že sa prejavuje ako útok voči mne. Budem trvať na tom, aby sme jednali ako seberovní vzájomne sa rešpektujúc, nezáležiac od toho, čo robíš, pretože viem že to očakávaš aj ty. Prečo by si inak ukazoval toľko sily." Chvíľu sme sa na seba mlčky uprene pozerali priamo do očí. Potom sa uškrnul a povedal, "Si ok." Všetci si vydýchli.

Analýza a komentár: Jedna interpretácia tejto interakcie je, že aj dôveryhodnosť facilitátora aj rešpekt pre väzňa si našli svoj priestor, taký, že nikto nebol nútený ustúpiť. Cítil som sa akoby som bol v nejakom iniciačnom rituáli a teste, aký autentický môže byť vzťah v tomto špecifickom prostredí. Základom pre to bola autenticita facilitátorových pocitov, akými boli pripustenie strachu či priznanie, že robí tiež chyby. Taká úprimnosť a autentickosť podporuje pohyb smerom k trvalo udržateľnému riešeniu.

V našej analýze je rola ducha "väzenská vzbura". Na eskaláciu, ktorá sa práve odohrala sa môžeme pozerať ako na "väzenskú vzburu" a keďže bola vyriešená na osobnej úrovni, je teraz oveľa ľahšie riešiť ju tiež na skupinovej úrovni.

Počiatočná intervencia: Vyniesť na povrch rolu ducha toho, kto sa búri a toho, proti komu je revolta. Kľúčové otázky tu zahŕňajú za čo sa chcete búriť? Čoho je na vás príliš? Tu nasleduje súhrn, ako táto interakcia prebehla.

Facilitátori: "Radi by sme podrobnejšie vedeli, prečo bola spomenutá väzenská vzbura. Kto to môže najlepšie vysvetliť."

Väzni (s istotou): "Stráže nás nenávidia, sťažujú nám život ako len môžu. Myslia si, že sme odpad na zemi a serú na nás, kedy len môžu."

Viacerí dozorcovia protestujú: "To nieje pravda; len nasledujeme príkazy. Vieme, že je to tu ťažké, ale rešpektujeme vás ako ľudské bytosti a chceme podporiť váš proces nápravy.

Väzeň: "Nie, nechcete. Chcel som napríklad včera zavolať mojej rodine kvôli narodeninám mojej dcéry a vy ste mi to nedovolili. Ako mi to pomáha s mojou nápravou?

Dozorca: "Ty stále chceš volať, ale vieš, že môžeš mať len určité množstvo hovorov. Musíš si to lepšie naplánovať."

Anylýza: Rola ducha stráže, ktorá nenávidí väzňov, a myslí si, že sú "odpadom" stále v poli rezonuje. Teraz sa cyklí. Každé obvinenie zo strany väzňa chce vyjadriť, že stráže ich nenávidia a chcú im robiť napriek. Každá odpoveď chce dokázať, že opak je pravdou. Je mnoho spôsobov, ako sa niekto môže na tento proces pozerať. Jedným z nich je myšlienka, že väzni, ako tí z nižším rankom, tlačia na tých s vyšším rankom, a že sebareflektujúca tendencia systému sa pokúša vniesť do situácie ranku viac uvedomenia, aby mohol byť využitý lepšie. To bola v tom čase naša pracovná hypotéza, a začali sme odhaľovať pozíciu ranku pomáhajúc strážam ukázať ich rank.

Intervencia: Kto na strane stráží vie pripustiť, že trochu či niekedy je toto obvinenie pravdivé, a že môžu používať ich moc rôznymi spôsobmi?

Po zdĺhavej práci a zdolávaní množstva hraníc jeden strážnik uznal to obvinenie. Tento úžasne odvážny muž, ktorý už predtým viackrát hovoril o jeho súcitu pre všetkých pripustil, že je časťou roly ducha.

Strážnik: "Áno, často to tu nenávidím a v niektoré dni vami chlapi pohŕdam. Počas týchto dní si myslím, že ste odpad. Chcem sedieť v mojej kancelárii a mať s vami čo najmenej dočinenia. Keď sem prídem, nemôžem sa dočkať dostať sa do malej miestnosti a zapnúť televízor, aby som nemusel s nikým z vás jednať."

Bolo tam ticho a atmosféra sa zmenila a z nášho pohľadu aj určitý druh uvoľnenia. Potom jeden väzeň reagoval. Ticho povedal:

Väzeň: Aspoň si v tomto úprimný. Vidíte," povedal druhým väzňom, "hovoril som vám to." Ostatní prikyvujú a jeden väzeň dodá, že to celý čas vedel. Hlasy už tak nedvíhajú ako predtým. Je to signál de-eskalácie, ktorý facilitátor podchytí.

Analýza: Znova a znova nás prekvapuje, ako priznanie roly ducha má na situáciu skutočne deeskalačný efekt. Obzvlášť tu, kde by ste intuitívne očakávali vzburu sa atmosféra v skutočnosti stala menej napätou. Odhaliť meniace sa atmosféry je ústrednou súčasťou nášho facilitačného modelu. Jeden z facilitátorov to sformuluje a spýta sa pre vyjasnenie, čo sa stalo.

Facilitátorka: "Zdá sa, že sa ti tým uľavilo, môžeš my vysvetliť prečo?"

Väzeň: Konečne má niekto odvahu priznať to do očí. Od tohto dňa budem tohto muža rešpektovať. Keby sme tu mali viac ľudí ako je on, toto miesto by nebolo taký bordel. Máme jednoducho pokrk toho prístupu, že nikto nikdy nič neuzná, a vždy jednajú, akoby všetko robili vždy správne. Je to hnusné, ak s vami celý čas jednajú, akoby ste boli špina, a je to ešte hnusnejšie, ak vám to nikdy nepovedia priamo do tváre, ale sa vám len vyhýbajú." Jeden zo strážnikov nevedomky prikyvuje.

Analýza: Ako v ostatných príkladoch tu môžete vidieť prirodzenú výmenu rolí odohrávajúcu sa jednému príslušníkovi opačnej strany, ktorý súhlasí. Prečítajte si viac v sekcii teórie o tom, ako kvantový pohľad vo worldworku vníma toto stále miešanie rolí ako súčasť prirodzenej tendencie organizácií k sebareflexii. V tejto situácii teraz môžeme nasledovať túto výmenu rolí a ďalej ju rozviesť.

Facilitátor, otočiac sa k strážnikovi, ktorý prikyvoval: "Poznáš to?"

Strážnik: "Áno, niekedy som v podobnej pozícii, keď sa mi veľa ľudí začne vyhýbať, keď poviem, že pracujem vo väznici. Veľa z mojich susedov sa mi vyhýba. Keď sa s niekým spriatelím, niekedy mi prekvapení hovoria, že si nemysleli, že by väzenský strážnik mohol byť milý človek. Dokonca aj trestanci hovoria, že musíš byť sprostý, ak si nemôžeš nájsť inú prácu. Opovrhujú nami preto, že tu pracujeme.". Pár väzňov prikyvuje.

Analýza: Rola ducha byť identifikovaný ako odpad je obsadená, keďže sú v nej teraz obe strany. Začínajú si uvedomovať, že si to robia navzájom, ale sú tiež na prijímajúcom konci od mainstreamu. Tento proces internalizácie je dobre známy zo štúdií menšinových skupín. Marginalizovaná skupina internalizuje pohľad väčšiny. Nevedomky si vymieňajú roly vnímaním samých seba a ostatných rovnakým spôsobom, ako zažívajú väčšinový pohľad o nich. Objavila sa teraz nová rola ducha nezúčastnenej väčšiny, ktorá nechce mať nič spoločné s väznicami, opovrhuje svetom kriminality, väznenia a presadzovania zákona. Tu môžete vidieť výmenu rolí a kvantové prepojenie. Najskôr stráže vidia väzňov ako odpad a teraz nezúčastnená väčšina vidí celý systém ako odpad. Stráže, väzni a nezúčastnená väčšina jednajú ako prepletené kvantové objekty, kde už viac nemôžete lokalizovať jeden signál jednej skupiny. Všetky signály patria všetkým skupinám.

Facilitátori začnú hrať tie roly, a napokon sa k nim pridávajú strážnici a väzni. Tu je súhrn toho, čo rola povedala.

Nezúčastnená väčšina: (hraná strážnikmi aj väzňami tak, ako ju vnímajú): Myslím si, že kriminálnici sú špiny, väznice sú špinavé a nechcem mať s nimi nič spoločné. Polícia a väzenskí dozorcovia sú brutálni a majú potešenie s týrania a väznenia druhých ľudí. Je to svet zvrhlíkov bez ohľadu na to, z akej strany sa naň pozriete. Nechcem mať s ním nič spoločné, nechcem to vidieť, čítať o tom a platiť za to. Je to ako skládka odpadkov. Nech mi nejde na oči.

Tí, ktorí hovoria za strážnikov a väzňov odpovedajú nezúčastnenej väčšine:

Väzni a stráže: (v roli, ktorá reaguje na rolu nezúčastnenej väčšiny): "Ty si tiež kriminálnik. Tu trochu podvádzaš, tam trochu klameš, berieš drogy, ktoré sú legálne a možno aj nejaké, ktoré sú ilegálne. Zabiješ tvojich priateľov, ak tým zbohatneš, klameš svoje deti, ak ti to prináša úžitok. V skutočnosti nie si lepšia ako my, len máš viac šťastia či prešibanosti."

Analýza: Marginalizovaná skupina sa rozpoznáva v jemných signáloch toho, kto marginalizuje. Nezúčastnená väčšina je tiež kriminálnik tým, že ignoruje sociálne otázky, nerieši násilie a predstiera, že nieje súčasťou systému. Väzenská komunita vrátane "páchateľov" a stráží je rolou ducha pre spoločnosť, ktorá sa nezaoberá svojou agresiou. Väzni a stráže tak povediac vyjadrujú našu vnútornú sociálnu drámu pred našimi očami, držiac nás v súlade zo zákonom.

Na druhej strane, v roli nezúčastnenej väčšiny je tu odpoveď:

Rola nezúčastnenej väčšiny: (hraná strážnikmi aj väzňami): "Áno, je to pravda, čo hovoríte. Ale ja vami nepohŕdam stále. Niekedy sa pozriem na väzňov a závidím im ich odvahu opustiť pravidlá spoločnosti a nasledovať vlastné pravidlá. V týchto chvíľach sa mi zdáte slobodní a ja sa cítim ako väzeň.

Je tu úžasné ticho, potom jeden väzeň so slzami v očiach povie: "Ďakujem!! A ja som ti závidel odvahu odolávať svojim pudom, takže môžeš viesť život, ktorý podporuje tvoju rodinu a dovoľuje ti mať vzťahy a ísť na prechádzky do prírody. Všetko to mi tu chýba."

Je tu pauza. Všetci sú ticho a mnohí vyzerajú, že sa ich to dotklo a sú smutní. Jeden z facilitátorov sa spýta, či by niekto mohol prehovoriť k tej atmosfére. Jeden väzeň povie, že je dobré vedieť, aj keď na krátky moment, že akokoľvek sme od seba vzdialení, v hĺbke sme nejako spojení a rovnakí. Niektorí dozorcovia prikyvujú.

Potom jeden väzeň povie, s veľkým úsmevom na tvári:

"Hej, to je super vec, čo vy chlapi robíte, kde sa to môžeme naučiť."

V nasledujúcej diskusii s každým nám povedali, že najväčším problémom pre tú skupinu je nuda, a že mnohí z nich si uvedomili, ako veľmi sa chcú učiť nové veci. Strávili sme s touto skupinou zvyšné stretnutia tým, že sme ich učili zručnosti riešenia konfliktov a peer vedenia. To boli oblasti našej špeciálnej kvalifikácie. Mohli sme ich tiež učiť čokoľvek iné, od astronómie až po organické záhradkárčenie, takí dychtiví boli k učeniu.

Doslov

V stretnutí personálu neskôr v ten deň sa vo veľmi dojímavom procese objavili rovnaké roly ducha, dozorcovia, sestričky, poradcovia aj správcovia trpeli tým, že nemali rešpekt za to, čo robia a že im za to verejnosť nieje vďačná. Ďakovali sme všetkým prítomným, že robia naše ulice bezpečnejšími, že nám dovolili nerobiť si také veľké starosti s kriminalitou a za ich príspevok k vytváraniu jednoduchšieho života pre tých vonku. Jeden dozorca so slzami v očiach povedal, že počas 26 rokov jeho práce tu sa mu ešte nikto za jeho prácu nepoďakoval ani neuznal jej hodnotu. Hovoril, že niektorí by reagovali tichom či nepriateľstvom, kým iní by boli zvedaví a chceli by počuť nejaké vzrušujúce príbehy. Mnohí by povedali, že by nikdy nemohli robiť takú prácu. Skupina skončila s novými náhľadmi o dôležitosti roly, ktorú zohrávajú v celej spoločnosti a s rastúcim pocitom sebaúcty, že sú činiteľmi sociálnej zmeny.

Okrem toho sme personál učili intervencie na jednanie so situáciami, kde sa cítili marginalizovaní ich mainstreamovými priateľmi a začali sme vyvíjať stratégie ako informovať verejnosť o hlbšom aspekte ich práce. Toto bolo vnímané ako súčasť dlhodobej stratégie v ktorej sebaúcta, sprostredkovanie myšlienok a uvedomenia spoločnosti, zlepšené financovanie a zvýšenie platov pracujúcich boli spojené a potrebovali byť podporené organizáciou ako celkom.

Záver

Na stretnutí s riaditeľom väznice som mu poďakoval a poprosil ho o podporu pre tieto nasledujúce projekty. Jeho obavy odzrkadľovali procesy, ktorými prešli dozorcovia, väzni, psychológovia, správcovia a ďalší personál. V nasledujúcom rozhovore sa posťažoval na nedostatok podpory od politikov a médii pre jeho prácu. Silno kritizoval politikov, ktorí nechceli byť spájaní s kriminalitou a väznicami, pretože to bolo nevhodné pre ich imidž, obzvlášť v časoch, keď je v viac povedomí bezpečnosť verejnosti. Podobne sa sťažoval na médiá, ktoré hovorili o otázkach väzníc iba ak tam bol škandál. V rozhovore sme hovorili o tom, ako samotní politici a médiá sú súčasťou tej istej polarity, ktorej svedkami sme boli počas týchto dní vo väzení. Riaditeľovi sme pomohli uvedomiť si, že nevedie len väzenský objekt, ale zároveň je tiež činiteľom sociálneho uvedomenia okolo takýchto otázok. Riaditeľ opísal tento rozhovor za veľmi nápomocný a podobne hovoril o negatívnych postojoch spoločnosti a nedostatku uznania pre jeho prácu, a tak ako uviedol, "tieto postoje sa k vám dostanú, a začnete si myslieť, že to čo robíte nemá veľkú hodnotu." Boli sme šokovaní, ale nie prekvapení počuť, že aj on si nevedel spomenúť, kedy mu naposledy niekto verejne či súkromne poďakoval za jeho prácu.

Ako aj v niektorých s ostatných prípadov, tieto dni vytvorili základ pre proces novej vízie organizácie. V jednej s krajín, v ktorých sme pracovali bola časť našej práce nahrávaná a sprístupnená iným väzenským zariadeniam v snahe šíriť ich skúsenosti a výsledky celým systémom.

My sami sme boli veľmi pohnutí a odvtedy sme sa pokúšali zvýšiť verejné povedomie o týchto otázkach kedykoľvek sme k tomu mali možnosť, ako napríklad tu na našej webovej stránke.

Väzenský systém odráža väčší problém v celej spoločnosti a demonštruje tiež, že problém je riešiteľný a ako sa to dá spraviť.

Problém neleží ani tak v osobitnej charakteristike jednej z rôl, ale v nedostatku vzťahu medzi nimi. Izolácia, ktorú väzni podstupujú, keď sú uväznení vedie ku komplikovaným reakciám, ktoré podporujú asociálne správanie a bránia či blokujú nápravu. Táto izolácia je komplexnejším problémom, ako ste mohli vidieť vyššie, pretože to nieje len väzeň, ktorý je izolovaný, ale v skutočnosti celý systém. Prácou s proces- orientovaným poradenským systémom sa môžu udiať početné zmeny, ako napríklad zmena vo vzťahoch medzi rôznymi časťami organizácie, a nové stratégie, ako prelomiť izoláciu. To nepriamo oslovuje záležitosti riaditeľa väznice ohľadom nedostatku finančnej a politickej podpory pre jeho organizáciu. Vnútornými zmenami v organizácii sa stáva ich mýtus či vízia jasnejšou, čo môže byť v nasledujúcich stretnutiach oslovené a formulované do primeranej práce s verejnosťou a politických stratégií. A nakoniec, prináša to nový pohľad na tréning personálu a poradenstvo väzňom, vytvárajúc základ pre manažment zmeny organickou cestou.

Preklad: Andrej Jeleník